Aj film potrebuje vášeň

Aj film potrebuje vášeň

Festivalové filmy hodnotí aj Bob A. Schelfhout Aubertijn. Horolezec a v súčasnosti skôr odborník na horolezeckú históriu. Vo festivalovej porote sedí po prvý raz.

Aký má byť dobrý film z hôr?

Nie je dôležité, či si horolezec a sleduješ film o lezení alebo lyžuješ… Film musí mať príbeh, ktorý ťa chytí za srdce. Je to ako dobrá kniha, ktorú nevieš odložiť. Teda aj dobrý film je zmes vášne a strhujúceho príbehu.

Aké chyby filmári najčastejšie robia?

Často majú dobrý nápad, ale nemajú dostatočné skúsenosti alebo prax na to, aby urobili dobrý film, aby do toho dali tú potrebnú vášeň. Lebo práve vášeň je to, čo ťa núti ísť liezť alebo lyžovať, skúsiť dobrodružstvo… Niektorí  majú dobrý príbeh, ale chýba im schopnosť podať ho v zhustenej podobe. Filmár sa musí vyhnúť tomu, že sa ľudia začnú nudiť, že si povedia, idem radšej na záchod a vrátim sa o 15 minút, aj tak nič nezmeškám. To si ale vyžaduje zručnosť.  Keď si prvý raz sadneš na bicykel, môžeš si nabiť držku. To isté je to s písaním a nakrúcaním filmov, potrebuješ skúsenosť.  Ja ako divák chcem vďaka filmom rozumieť veciam, ktoré nepoznám a žasnúť nad aktivitami, ktoré bežne nerobím. V angličtine sa dobrému filmu hovorí „lahôdka pre oči“. Skúsim to v slovenčine: Pekné delikatesy optiky. Dobre som to povedal? To je ako s ananásom. Predpokladajme, že som ho nikdy nejedol. Môžem o ňom čítať obsiahlu knihu, nebudem vedieť, ako chutí. Najlepšie je skúsiť to. Tak je to aj s filmami a knihami. Je ťažké povedať, čo je dobré a čo nie, treba to vyskúšať na vlastnej koži a musí sa ťa to dotknúť.

Našiel si taký výnimočný film aj teraz na MFHF?

Ako porotca som nováčikom. Zoznam filmov, ktorý sme mali prezrieť bol dlhý. Očakával som 51 hodín sledovania, tak som si zadal domácu úlohu. Ešte doma som si vyhľadal  trailery, ukážky a celé filmy na youtube, aby som sa pripravil. Som lezec, dobrodruh, ale napríklad o lyžovaní nič neviem, Vo filmoch som videl  veľa vecí, o ktorých som nevedel nič. A videl som aj filmy, o ktorých ľudia v dobrom rozprávali a ktoré mi odporúčali. Určite tam ale bolo veľa prekvapení. Napríklad film, o ktorom som si nemyslel, že bude napínavý, no keď skončil, zostali sme len sedieť v nemom úžase. To bolo absolútne prekvapenie. Ale názov teraz nepoviem.

Občas prehovoríš poľsky, kde si to pochytil?

Hovorím holandsky, anglicky, francúzsky, nemecky, španielky, taliansky… Spolupracujem s Bernadette McDonald, robím výskum pre jej knihy z histórie lezenia, kontrolujem faktografiu, ona píše, ja som len pomocníček. Vždy ma zaujímali poľskí lezci, vyhľadával som informácie v poľských materiáloch a získaval kontakty. Keď mi Poliaci posielali materiály, väčšina bola v poľštine. Jediné slová, ktoré v poľskom jazyku ovládam, sú tie,  ktoré súvisia s lezením.

V čom vidíš zmysel takýchto filmov?

Poviem to takto. Ak sa opýtaš niekoho, kto má zajtra zomrieť, čo urobí s ďalším dňom, nikto neodpovie: od 9-tej do 17-tej budem v práci a potom pôjdem domov. V skutočnosti by odpovedali: Chcem ísť do Japonska a vyliezť na Fuji, chcem liezť, učiť sa lyžovať, ísť do Ánd, do púšte…. Na rozdiel od ľudí z krajín tretieho sveta my žijeme bezpečné životy v svojom komforte a doma nás čaká teplá posteľ. Nikto nás však nikdy nenaučil, kým v skutočnosti sme.  Keď pôjdeš do púšte, alebo do Himalájí, tam sa ukáže, kto si. Bol som na mnohých kopcoch, kde som nedosiahol vrchol, ale zato mám desať prstov a stále žijem… Radšej sa stokrát z hory vrátiť, ako tam ostať zostať navždy… Dobrodružstvo nám v našej veľmi pohodlnej spoločnosti ponúka možnosť zistiť o sebe, kto sme. Je veľa ľudí, ktorí nelezú, prídu na tento festival, pozrú si film a povedia si – chcem liezť, chcem zažiť dobrodružstvo… Lebo do hrobu si nič z hmotných statkov nezoberieš. Ale dobrodružstvá ostávajú v srdci, tie ti nikto nevezme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *