Po desiatkach odprezentovaných filmov sme poprosili Mariku Hámor o záverečné zhodnotenie XXVI. ročníka MFHF.  V krátkom rozhovore sa podelila o svoje prvé dojmy z uplynulých dní.

 

Marika, ako si spokojná s tohtoročným festivalom, ktorý sa pomaly chýli k svojmu záveru?

Som veľmi rada, že aj napriek babiemu letu, ktoré v posledných dňoch pod Tatrami zavládlo, si na filmy vyhradilo čas naozaj veľké množstvo divákov. Aj keď v dopoludňajších blokoch sme nemali celkom plné kinosály – mnohí si určite nechceli nechať ujsť priaznivé podmienky na výlety a túry – večery boli hutné, čo nás naozaj teší. Festival je o dobrých filmoch, ale aj o tom, že sa postretajú kamaráti, ľudia rovnakej krvnej skupiny. A to je super. Niektorí sa stretnú naozaj možno len raz za rok, a to práve na festivale. Opakovane sa sem vracajú aj staršie ročníky z rôznych kútov Slovenska, niektorí aj takí, čo pamätajú ešte na prvý ročník MFHF a prídu sa pozrieť na každý rok. Poprad má svoju atmosféru. Možno mladšej generácii chýbajú napríklad stánky, ale ja si myslím, že filmový festival má byť o filmoch – to je jedno, či lezeckých, lyžiarskych… dôležité je, že ľudia sa sem radi vracajú a festival má svoju dušu.

A čo hovoríš na sprievodné podujatia?

Pokiaľ ide o sobotňajšie boulderingové preteky, je skvelé, že to vyšlo s počasím, že je takéto krásne babie leto. Zažili sme už aj situácie, keď uprostred festivalu začalo snežiť a my sme nevedeli, či preteky zrušíme, či nezrušíme. Pretekári sem radi chodia – aj keď mrznú, aj keď prší, je im tu dobre. Program sme sa snažili rozšíriť o zaujímavé fotografické výstavy, čo ľudia vnímajú tiež pozitívne. Nóvum, čo sme tento rok zaviedli, bol on-line predaj lístkov. Snažili sme sa systém rezervácie lístkov o čosi zjednodušiť a myslím si, že sme potešili najmä tých mladších. Mám veľkú radosť, že festival dopadol podľa predstáv a za všetkých, čo priložili ruku k dielu poviem, že už teraz sa tešíme na nasledujúci ročník.

(maš)

Mnoho ľudí si myslí, že turistika s malými deťmi je veľmi náročná alebo nemožná. Tvorcovia filmu sa snažia ukázať, že to tak celkom nie je pravda…

Dnes bol na  programe váš film „S deťmi cez hory“. Môžete bližšie prezradiť, o čom je tento film?

Film poukazuje na to, že rodina s deťmi – aj viacerými a aj veľmi malými deťmi – sa dokáže zbaliť a vyraziť za dobrodružstvami do prírody. Film chce ukázať to, že počas takýchto výletov si deti budujú vzťahy medzi sebou navzájom a rovnako tak sa posilňujú rodičovské kompetencie v rodine. Je aj o výhodách nosenia a dojčenia, vďaka ktorým rodina nemusí naozaj zostať uväznená medzi stenami bytu a častokrát mesta.

 

Ako vznikol nápad ísť na takúto dlhú túru s malými deťmi?

Nápad vznikol počas obyčajnej nedeľnej rodinnej turistiky s deťmi, keď sme sa rozprávali o tom, že dnešná doba prináša toľko vymožeností a uľahčení v tomto smere, a pritom rodičia akoby boli viac úzkostnejší , napríklad aby dieťa neochorelo, aby to s ním zvládli v stane pretože „zle“ spí, majú obavy, že dieťa má „slabé“ nožičky a neprejde veľa.

Mali ste počas vašej cesty aj ťažšie chvíle, keď sa deťom napríklad nechcelo alebo trucovali?

Najťažší bol prvý deň, keď sme sa presúvali z domova na trasu a ešte sme mali v pláne prejsť asi desať kilometrov, takže na miesto stanovania sme prišli pomerne neskoro.

Čo by ste týmto vaším filmom chceli odkázať publiku?

Odkaz je ten, že i dospelí a aj keď sú rodičmi si potrebujú plniť svoje sny a potreby. Deti sú oveľa lepší a vytrvalejší chodci, ako by sa na prvý pohľad zdalo a pre rodinu je veľmi potrebné tráviť čas spolu, turistika dáva k tomu ideálne podmienky, sme obklopení prírodou a nie sme rušení každodennými povinnosťami.

(bea)

Sobotný večer sa niesol nielen v znamení filmových premietaní, lezeckej súťaže, krstu knihy, ale aj multimediálnych prezentácií so vzácnymi hosťami.

Ako prvý sa divákom predstavil horolezec Leo Houlding. Po 15 rokoch zavítal tento lezecký zázrak, juniorský majster sveta, z Británie opäť do Popradu, aby porozprával o svojej doposiaľ najťažšej lezeckej expedícii v Antarktíde, ale aj o lezeckých začiatkoch a bigwallových dobrodružstvách. Leo už ako 10-ročný chlapec vyliezol na vysokú vežu Old man of Hoy, na ktorú neskôr vyliezol aj s jej prvolezcom, vtedy 80-ročným legendárnym Chrisom Boningtonom. Ako Leo skromne povedal: „Nemusíte ísť vysoko, aby ste zažili dobrodružstvo. Najdôležitejšie na expedícií je vrátiť sa domov. “

 

V poslednom bloku večera odprezentovali svoje zážitky z Antarktídy, ktoré sú súčasťou ich projektu Seven Virgin Summits, nádejní horolezec a paraglajdista Michal Sabovčík a Juraj Koreň. Veľká zasadačka na MsÚ v Poprade praskala vo švíkoch a diváci odchádzali plní dojmov.   

 

V rámci festivalu sa uskutočnila aj obľúbená súťaž v boulderingu – Festival Cup, ktorý bol súčasťou Slovenského pohára v lezení dospelých a mládeže. Napínavé lezecké súboje sledovalo na Námestí sv. Egídia množstvo divákov, vrátane festivalových hostí ako napríklad Leo Holding či Igor Koller.

V športovom lezení – boulderingu – olympijskej disciplíne na LOH v Tokiu 2020, súťažilo v Poprade 14 žien a 24 mužov. Do finále postúpilo na základe kvalifikačných kôl 8 najlepších žien a 8 mužov. Štyri novopostavené cesty a štyri minúty na ich prelezenie rozhodli o víťazoch jednotlivých kategórii.

V kategórií U16 ženy zvíťazila Pezinčanka Katka Váleková, za ňou nasledovali členky lezeckého klubu Rozlomity Košice Rebeka Novotná a Barbora Čemanová. Medzi chlapcami bol najlepší Jakub Fabric, Samo Štefánik a Viktor Kotuliak.

Medzi staršími, v kategórií U18, sa stala absolútnou víťazkou budúca olympionička, skvelá slovenská lezkyňa Vanda Michalková z lezeckej akadémie Bratislava. Druhá vo finále skončila Lenka Bacigálová z Pezinku, tretia Lívia Hrašková z klubu Metropol Košice. Medzi chlapcami obsadili pódiové priečky Matúš Válek, za ním Oliver Urda a Matej Belan.

V celkovom poradí zvíťazila Vanda Michalková, 2. miesto si vybojovala Katka Váleková a 3. Lujza Michalková. V kategórii muži sa najlepšie darilo Jakubovi Švubovi, ktorý vo finále porazil Štefana Bednára z Kežmarku i Matúša Váleka z Pezinka.       

V piatok o 18.00 sme mali na MFHF tú česť privítať úspešnú rakúsku horolezkyňu Gerlinde Kaltenbrunner, ktorá ako prvá žena v histórii vystúpila na všetkých 14 osemtisícoviek bez použitia kyslíka.

Gerlinde do programu prispela svojou multimediálnou prezentáciou, ktorej hlavnou témou bol práve výstup na druhý najvyšší vrch sveta – K2. Táto hora, ktorej výstup mnohí považujú za najnáročnejší, ostala aj Gerlinde ako posledná nevylezená spomedzi štrnástich najvyšších štítov sveta. Náročnosť tohto výstupu dokazuje aj fakt, že Gerlindinmu úspešnému výstupu predchádzalo šesť pokusov. Práve o tom siedmom a o splnení veľkého sna sa Gerlinde rozhodla rozprávať vo svojej prezentácii.

Divák mal možnosť počuť detailný opis celého výstupu doplnený o úchvatné zábery majestátnych hôr. Celé rozprávanie bolo mimoriadne pútavé a pôsobilo ako strhujúci a napínavý film. Všetko počas samotného výstupu nešlo hladko a tím sa musel pasovať so zlým počasím, nebezpečenstvom lavín, či zničeným hlavným stanom. Bolo veľmi jednoduché vžiť sa do pocitov účastníkov expedície a aspoň na pár minút sa spolu s nimi ocitnúť na náročnej ceste na vrchol.

Gerlinde divákom počas besedy okrem praktických rád a zaujímavostí odovzdala aj pekné posolstvo. Na ceste za splneným snom je dôležité byť pokorný, veriť v samého seba a svoju intuíciu a nenechať sa odradiť neúspechmi.

(bea)