O behu, Tatrách a priateľstve

O behu, Tatrách a priateľstve

Aj takto sa dá charakterizovať film Viliama Bendíka 12CH Vysoké Tatry Trail. Dvoch kamarátov žijúcich rozdielnym spôsobom života, Tomáša a Martina, spája láska k behu a horám. Film 12CH Vysoké Tatry Trail zachytáva ich spoločnú bežeckú trasu okolo 12 tatranských chát. Viac o nej nám už prezradí režisér Viliam Bendík.

Vaša bežecká, ale tiež filmárska kariéra odštartovala radikálnou zmenou životného štýlu. Čo bolo podnetom tejto zmeny?

Pracoval som viac ako 15 rokov na manažérskych postoch vo veľkých korporáciách, a zabudol som pritom sám na seba a svoju rodinu. Až som sa jedného dňa ocitol v tele chorého človeka s vysokým krvným tlakom, veľkou nadváhou a všetkými možnými civilizačnými chorobami. Keď som sa pozeral na svoje deti ako rastú, povedal som si, že chcem s nimi stráviť ešte veľa času, najmä aktívne, a v tomto stave to nepôjde. Preto som urobil radikálnu zmenu, v ktorej na začiatku boli dve základné priority. Postaviť sa na vlastné nohy a čím skôr si dať do poriadku zdravie. Nebolo to jednoduché, ale motivácia zvíťazila. Stále som však len na začiatku. Teším sa na mnoho vecí, o ktorých sa mi pred dvomi rokmi ani len nesnívalo. A film? Fotografia a amatérsky film boli vždy mojimi záľubami. V spojení s pohybom to neuveriteľne dobre funguje..

Zaujala ma titulná myšlienka na vašom blogu: „Prvý krok je najťažší. Potom to však stojí za to!“ Spája sa toto motto priamo s vašou záľubou v behu a horách?

Nechcem to nazývať mottom. Je to vlastná, ťažko získaná skúsenosť. Nie je vôbec jednoduché opustiť dobre platené zamestnanie bez istoty, že to všetko bude potom fungovať, ako má. A navyše prinútiť sa denne makať v posilňovni, na bežiacich pásoch, bicykloch, či v plaveckých bazénoch, keď vaše telo rokmi ničnerobenia stratilo akýkoľvek náznak ohybnosti, sily a nebodaj vytrvalosti. A potom si zrazu jedného dňa zabehnete so svojou dcérou ultramaratón v horách alebo si s rodinou vybehnete vo voľnom čase na vysoké kopce v Alpách. Je to znovuzrodenie. A stále je to len začiatok.

Beh, priateľstvo a Tatry sú hlavnými témami vášho filmu. Prečo ste sa rozhodli práve toto spojiť dokopy?

Lebo som na svojej ceste stretol veľa nových zaujímavých ľudí, ktorí mi nezištne pomohli v ťažkých chvíľach. Veľa som sa od nich naučil a niektorí z nich sú dnes mojimi dobrými priateľmi, s ktorými zdieľam spoločnú vášeň – beh a hory. A práve jeden z nich, Martin Urbaník, sa mi pri jednom z našich spoločných behov zveril so svojím snom – prebehnúť vo Vysokých Tatrách trasu, ktorá spája všetky vysokohorské chaty. Bola to láska na prvý pohľad. Chcel som byť okamžite súčasťou takého projektu, a tak sme spoločne začali plánovať jeho realizáciu. Bola by škoda, keby som sa nepokúsil o tom natočiť aspoň krátky film a podeliť sa o túto hodnotnú inšpiráciu s ostatnými.

Prečo sú míľnikmi tohto vysokohorského behu sú práve tatranské chaty? Bolo to vaše rozhodnutie, alebo nápad bežcov?

Myšlienka prebehnúť túto trasu nebola len Martinovým snom. Chcelo ju zabehnúť určite viacero bežcov. Tomi Kačmarčík vo filme spomína svojich priateľov, ktorí plánovali rovnakú trasu. Nikomu sa to však zatiaľ nepodarilo naozaj zrealizovať. Chce to trocha odvahy, veľa plánovania a tréningu a obrovskú dávku šťastia, aby vyšlo všetko tak, ako si naplánujete. Martinovi a Tomášovi sa to podarilo a ja som nesmierne rád, že som im mohol napokon pripraviť aj filmovú verziu tohto príbehu.

Ak by sa niekto na základe filmu rozhodol prebehnúť si túto trasu, aké skúsenosti a predpoklady na to potrebuje?

Od uskutočnenia tohto projektu v októbri minulého roka sa nám už ozvalo viacero ľudí, ktorí prišli s vlastnými nápadmi na rôzne zaujímavé trasy nielen vo Vysokých Tatrách. Rovnakú trasu sa už pokúsili prebehnúť aj naši priatelia, a zatiaľ tento projekt nazvali predbežne 9CH, pretože počasie nebolo ideálne na to, aby to mohli bezpečne dokončiť. Avšak som presvedčený, že čoskoro z toho urobia svoje 12CH. A čo sa týka skúseností a predpokladov, to nechám radšej na chalanov, ktorí to reálne absolvovali. Najmä kvôli zdieľaniu skúseností sme robili do filmu dokrútky, v ktorých to opisujú práve z tohto pohľadu. A určite radi poradia každému, kto sa o to zaujíma.

 Udiali sa počas tohto behu nejaké úsmevné, či zaujímavé príhody, ktoré nezachytila kamera?

Pre mňa snáď najzábavnejšia na celom projekte bola chvíľa, keď sme v predvečer behu na chate Plesnivec zistili, že môj takmer rok pripravovaný detailný logistický plán zlyháva hneď po prvých kilometroch. Časovo to totiž vôbec nebolo možné pre dva podporné tímy absolvovať tak, ako som to teoreticky nakreslil. A tak plán ešte v ten večer putoval do koša a nadišla chvíľa pre kreatívnu improvizáciu, na konci ktorej boli desiatky nabehaných kilometrov a stovky vystúpaných výškových metrov s ťažkými batohmi naprieč všetkými dolinami a chatami na trase. Ďakujem preto Palimu (Martinov vtedy 69-ročný otec, zanietený bežec a Martinov fanúšik) a Richardovi Vodovi za stopercentné nasadenie a pomoc pri chytaní tých najlepších chvíľ na naše rýdzo amatérske filmárske vybavenie.

Beatrix Bukovinská

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *