Dvaja chlapi a sedem panien

Dvaja chlapi a sedem panien

Keď sa na expedíciu vybrali tohtoroční festivaloví hostia horolezec Michal Sabovčík a paraglajdista Juraj Koreň, bolo zrejmé, že sa chystá niečo výnimočné. Ich dlhodobým plánom je projekt  Seven Virgin Summits, teda zdolanie siedmych panenských vrchov na siedmych svetadieloch a ich následný zlet dolu pomocou padákov. Takouto technikou sa to nepodarilo ešte nikomu na svete!

Juraj Koreň, rodák zo Starej Ľubovne, vytvoril niekoľko rekordných preletov doma aj v zahraničí. Michal Sabovčík zo Spišskej Novej Vsi spolu s Petrom Hámorom zdolal minulý rok svoju prvú osemtisícovku – Dhaulágirí, kde Peťo uzavrel svoju „korunu Himalájí“. Niekoľko rokov sa vzájomne zdokonaľovali v lezení a lietaní. „Nauč ma liezť, ja ťa naučím lietať!“ znel Jurajov návrh, a tak spoločne absolvovali množstvo lezeckých túr doma a v zahraničí, pri ktorých na zostup použili padáky.

Slovo dalo slovo a deň po Vianociach sa vybrali na jedinečnú expedíciu. Z mestečka Ushuaia v Ohňovej Zemi vyplávali plachetnicou cez Drakov prieliv oddeľujúci Južnú Ameriku od Antarktického polostrova Južné Shetlandy. Plavba cez najširší, viac ako 1 100 kilometrov široký a zároveň najhlbší, až 5 248 metrov hlboký prieliv im trvala šesť dní. Plavba cez prieliv charakteristický chladným počasím, silným oceánskym prúdom, častými búrkami, nebezpečnými plávajúcimi ľadovcami a s množstvom tučniakov, tuleňov a veľrýb bola pre nich obrovským zážitkom. Počas trinástich dní na najmrazivejšom kontinente sveta uskutočnili niekoľko aklimatizačných výstupov, až napokon zdolali aj panenskú horu Wild Spur. Prvovýstup na 1 057 metrov vysokú Wild Spur (Divokú horu) im od hladiny mora trval sedem hodín. Zostup dole za pomoci padákov len sedem minút! Chalani ako prví na svete zdolali nepokorený kopec neďaleko južného polárneho kruhu a zleteli z neho pomocou padáka.

Ich ďalšie plány v rámci projektu Seven Virgin Summits smerujú do Patagónie, Grónska a Himalájí. Ako uviedli, nejde im o zdolávanie najvyšších vrcholov planéty. Ich túžbou je objavovať a zažívať nové dobrodružstvá v divokých a opustených krajoch, ako napríklad v Antarktíde.

O zážitkoch z prvej časti expedície porozprával vo štvrtok večer v Kine Mier v jeho rodnej Spišskej Novej Vsi Mišo Sabovčík. V sobotu zavíta spolu s Jurajom Koreňom do Popradu, kde sa o 21.00 hodine uskutoční multimediálna prezentácia o zážitkoch z krásnej mrazivej Antarktídy.

(k8)

 

Beseda na dnes

Beseda na dnes

Na dnešný piatkový večer o 18:00 vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad máme pre vás pripravenú besedu s Gerlinde Kaltenbrunner, ktorá má za sebou všetkých 14 hlavných osemtisícových vrcholov a dva predvrcholy s nadmorskou výškou nad 8 000 m. Výstupom na K2 (8 611 m) sa stala prvou ženou, ktorá vyliezla na všetky osemtisícovky bez použitia kyslíka.

Teória šťastia

Teória šťastia

Albert Einstien v roku 1922 sformuloval takzvanú Teóriu šťastia. Návod na šťastný život zhrnul do dvoch bodov: „Pokojný a skromný život prináša viac radosti než honba za úspechom, z ktorej plynie len večný nepokoj.“ Druhým je známe príslovie „Kde je vôľa, tam je cesta.“ Jednotlivé citáty sa stali mottom filmu Rasťa Hatiara, podľa ktorého perfektne vystihujú hlavných protagonistov poetického príbehu Teória šťastia podľa Rybanského.

 

Rasťo Hatiar má na svojom konte ako režisér a kameraman desiatky horských filmov. Hoci sa filmovaniu začal venovať relatívne nedávno, jeho filmy videli diváci na domácich i zahraničných festivaloch, odkiaľ si odniesol niekoľko prestížnych ocenení. V súčasnosti sa venuje aj produkcii dokumentárnych filmov z horského prostredia a športov, ktoré vysiela stanica RTVS v relácii Extrémne v horách. Po minuloročnej festivalovej pauze prichádza tohto roku s dvoma filmami. Už dnes si budete môcť pozrieť prvý z nich – Teória šťastia podľa Rybanského, o ktorom sme sa s režisérom porozprávali.

Ako vznikla myšlienka natočiť príbeh o stretnutí dvoch lezeckých generácií?

Prvotný impulz som dostal od rodičov Petra Kurica – mladého lezca, ktorý potreboval získať nejaké financie od sponzorov. Preto ma oslovili, či by som mu natočil promo lezecké video. Povedal som im, že reklamných videí je už veľa, že budeme musieť vytvoriť zaujímavý príbeh. Medzičasom som bol na výlete vo Švédsku s Maťom a Ľubom – synmi bývalého lezca, horala „deda Rybanského“. Desať dní sme spoločne na bežkách putovali zamrznutou polárnou krajinou. Bývali sme v chatkách mimo civilizácie, kde sme sa veľa rozprávali. Rozprávali aj o ich „dedovi“, ktorý mal vtedy 85 rokov. Vedel som, že robil prvé horolezecké výstupy na Vtáčniku pri Prievidzi, kde chodieva liezť aj Peťo Kuric. V hlave sa mi spojili dva impulzy a rozhodol som sa vytvoriť príbeh o stretnutí kontrastných generácií lezcov. Jeden mal 85, druhý 15 rokov, no mali niečo spoločné. Vymyslel som príbeh, ktorý sa odohráva na legendárnej ceste „Dračí kút“. Kút vyliezol ako prvý Ľubo Rybanský so svojím spolulezcom Rudom Pravdom v 70. rokoch. Peťo túto klasickú, neodistenú, previsnutú cestu doteraz nikdy neliezol. Hoci lezie deviatky, veľmi sa vytrápil. Zdalo sa mu nemožné, že chlapi ju liezli v 70. rokoch len s jednou skobou. Pri lezení ho zdola sledoval starý pán Rybanský, ktorý spomínal na radosť z lezenia a na to, ako cestu kedysi liezli. Pod stenou sa odohralo krásne stretnutie dvoch generácií, ktoré si vzájomne porozumeli.

Ako sa bohužiaľ neskôr ukázalo, celý film vznikol „o 5 minút 12“. V júni, keď sme boli spoločne pod legendárnou cestou, sa Ľubovi Rybanskému splnil sen, no v septembri už zomrel… Som veľmi vďačný, že sme film natočili, pretože je spomienkou na skvelého človeka. Môže inšpirovať mnohých ľudí žiť tak, ako žil on. Pretože v živote sa za kadečím naháňame a jednoduché veci nám unikajú. On žil krásny, jednoduchý život.

Ako vznikol názov filmu?

Už som mal takmer hotový film s názvom Poézia nesmrteľnosti. Išiel som v aute a v rádiu dávali reláciu, kde hovorili o Einsteinovej teórii šťastia, ktorá sa na aukcii predala za neskutočné milióny. Doteraz som poznal len jeho Teóriu relativity, a tak ma to zaujalo. Celá teória spočívala v tom, že Einstein na zdrap papiera kedysi napísal dve vety, ktoré som použil aj na začiatku filmu, pretože tieto dve vety do bodky charakterizujú mladého Peťa a skromného deda Rybanského. Film som ihneď premenoval.

(k8)

Zo zákulisia leteckej záchrany

Zo zákulisia leteckej záchrany

O natáčaní filmu Na život a na smrť sme sa zhovárali s talentovanou režisérkou Annou Žembovou. Film, ktorý vznikol vďaka spolupráci VŠMU v Bratislave a Ministerstva vnútra SR, prináša detailnejší pohľad na leteckú záchrannú službu v horách, ktorá bola založená pred 45 rokmi.

 

Ako prezradila autorka snímky, samotný nápad na tému sa zrodil v treťom ročníku jej štúdia na VŠMU, keď v rámci dokumentárnej réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU „za úlohu“ vytvorila práve tento publicistický film. Anna sa netají tým, že má k horám blízko, keďže pochádza spod Žiarskej doliny a už ako malá vždy rada pozorovala, keď ponad ňu prelietal červeno-biely vrtuľník: „Bol to vždy akýsi pocit napätia, že sa stalo na horách nešťastie, ale aj nádeje, že sa ešte dá pomôcť. Keď prišla ponuka nahliadnuť do kuchyne záchrannej služby, nedalo sa odmietnuť. V tej dobe som ešte netušila, aký je rozdiel medzi letkou MV SR a jej vrtuľníkovej záchrany a akú úlohu zohrávajú červeno-biele vrtuľníky.“ 

Iniciátorom celého projektu je bývalý pilot vrtuľníkov Tibor Nosian, ktorý filmom sprevádza, ale rovnako bol pre mladú režisérku aj hlavným informátorom a nevyčerpateľnou studnicou kontaktov a príbehov pri tvorení kostry filmu. „Film sme točili dokopy 12 dní, čo sa možno zdá málo, možno veľa, ale boli to natáčania od rána do tmy a predchádzalo im množstvo rozhovorov. Všetko okrem jedného dňa natáčania v Bratislave sa točilo v Tatrách. V Bratislave sa točilo na Letisku M. R. Štefánika, kde kvôli nášmu natáčaniu vypratali a umyli vrtuľník, ktorý sa nachádzal na vrakovisku. Bolo úsmevné pozorovať starých letcov v ich rutine, ako aj po x rokoch nezabudli na svoje pozície či presné inštrukcie palubného technika,“ priblížila autorka.

Keďže vrtuľníková záchrana oslavuje tento rok spomínané 45. výročie, dokument sa zameral hlavne na jej počiatky a vznik a iba okrajom spomenul dnešné fungovanie, nakoľko aj momentálne záchranu primárne zabezpečuje súkromná firma ATE. Príbeh letcov a samotnej záchrany ukazuje len vysokohorské prostredie – preň to vzniklo. A hlavne tam vznikol aj nápad, chuť a odhodlanie zachraňovať ľudské životy – v ťažkom horskom teréne, ktorý je vraj náročnejší ako ten alpský. Anka zaspomínala aj na najkrajšie zážitky z nakrúcania – pre ňu to bol okamih, keď mala spolu s kolegami možnosť snímať z jedného vrtuľníka MV SR druhý vrtuľník MV SR pri prelete ponad zasnežené Tatry, kde vlastne dva vrtuľníky (Bell a Mi-17) leteli skupinu, čo nebýva často, ak vôbec.

(maš)

Pavúk: čo nepotrebuješ vedieť, nerieš

Pavúk: čo nepotrebuješ vedieť, nerieš

Nenechajte si ujsť druhé festivalové uvedenie dokumentárneho filmu o legendárnom Pavúkovi – horolezcovi storočia. Pavel Pochylý sa zapísal do dejín horolezectva ako špičkový horolezec, ale aj kontroverzná, mýtami opradená osobnosť. Autor snímky Ľubomír Slivka sa svojho času stretol s Hámorovcami a sľúbil im, že až bude mať film hoden ich festivalu, prihlási sa a rád príde. Stalo sa. Je tu.  Vďaka rodinným koreňom siahajúcim na Spiš a Zamagurie má k Tatrám a prírode zvlášť pozitívny vzťah. Vyštudovaný scenárista a dramaturg neobchádza vysokohorské prostredie ani vo svojej tvorbe.

„Prvý film o horách som nakrútil vo Vysokých Tatrách na motívy knihy Ivana Baja Smiech na lane. Volal sa Horolezec tatranský a dostal som za neho mimo iných aj cenu v talianskom Trente v roku 1986. Následne som sa už ako ostrieľaný polyfunkčný filmár zúčastnil československej expedície na Everest v roku 1987. Horolezeckú časť viedol Ivan Gálfy, filmársku Fero Dostál. S Jánom Pirohom sme tam nakrúcali hraný film Sagarmatha, kde som robil pomocného režiséra, rekvizitára, výškového kameramana a aj dabléra, keďže herec Bořek Navrátil dostal výškovú chorobu a zo základného tábora musel zostúpiť. Bližšie zábery na jeho tvár sme dokrútili o rok neskôr na Sliezskom dome. Popri hranom filme som v Himalájach nakrúcal aj dokument. Film o filme. Materiál z neho použil neskôr Miloš Končok do 13. dielu Veľkého himalájskeho dobrodružstva. V roku 1988 som ako scenárista a režisér nakrúcal Vulkány na Kamčatke, po revolúcii dokument Cestou na vrchol sveta, v ktorom vystupoval aj Pochylý. Z tohto filmu som čerpal archívne zábery a rozhovory do Pavúka. 

Neskôr ma pohltila doba, kedy som sa musel filmom živiť. Uhol som do komerčných sfér. K horským témam som sa vracal vždy, keď sa naskytla príležitosť, napr. ako v roku 2014, kedy som nakrútil film Ferraty o slovenských vojakoch počas 1. sv. vojny v Dolomitoch.

V našej branži platí: si taký dobrý, aký dobrý je tvoj posledný film. Ja mám tých „horských“ z posledného obdobia hneď zopár. Sedem zhavranelých bratov (točili sme ich v Západných Tatrách a v Bielovodskej doline), Anjel Pána 2 sme nakrúcali na Šumiaci pod Kráľovou hoľou a Dôverný nepriateľ, v ktorom sme exteriér domu nakrúcali v Zamagurí, ale aj na popradskom letisku a v tunajšej nemocnici. A teraz prichádzam s Pavúkom. Mal to byť pôvodne 52 minútový televízny dokument, no nakoniec sa rozrástol na celovečerný film.

S Pavlom Pochylým som bol v rokoch 1977 až 1984 v intenzívnom kontakte, keďže ako študent som u neho robil výškové práce. Poznám aj jeho najstaršieho syna, ktorý študoval dokumentaristku na VŠMU. Mladý Paľo školu nedokončil a po revolúcii emigroval do USA, kde som sa s ním niekoľkokrát stretol. Má otcovu krv rebela. Škoda, že sa vybral iným smerom a neostal pri filme. S jeho povahou by dokázal natočiť zaujímavé dokumenty, preniknúť do komunít, kam si iní netrúfnu. Dokument o jeho otcovi by dokázal urobiť najlepšie. Ale u Pochylých vždy platilo: čo nepotrebuješ vedieť, nerieš. Tak som sa do témy pustil ja. Pochylý je kontroverzná osobnosť, s ktorou sa doba, v akej žil, nemaznala.

Film sa mi podarilo natočiť vďaka pomoci Tatrancov, Paľa Jackoviča, Milana Šunu, Tomáša Vaverčáka, Mira Jílka a hlavne osadenstva Chaty pri Zelenom plese. Oslovil som aj Paľa Barabáša, ktorého poznám roky. Obdivujem nesmiernu húževnatosť a dôslednosť, s ktorou sa venuje horskej tematike. Stal sa distribučným partnerom a autorom bonusových materiálov filmu, ktorý bude mať o mesiac DVD premiéru.“

(k8)