O behu, Tatrách a priateľstve

O behu, Tatrách a priateľstve

Aj takto sa dá charakterizovať film Viliama Bendíka 12CH Vysoké Tatry Trail. Dvoch kamarátov žijúcich rozdielnym spôsobom života, Tomáša a Martina, spája láska k behu a horám. Film 12CH Vysoké Tatry Trail zachytáva ich spoločnú bežeckú trasu okolo 12 tatranských chát. Viac o nej nám už prezradí režisér Viliam Bendík.

Vaša bežecká, ale tiež filmárska kariéra odštartovala radikálnou zmenou životného štýlu. Čo bolo podnetom tejto zmeny?

Pracoval som viac ako 15 rokov na manažérskych postoch vo veľkých korporáciách, a zabudol som pritom sám na seba a svoju rodinu. Až som sa jedného dňa ocitol v tele chorého človeka s vysokým krvným tlakom, veľkou nadváhou a všetkými možnými civilizačnými chorobami. Keď som sa pozeral na svoje deti ako rastú, povedal som si, že chcem s nimi stráviť ešte veľa času, najmä aktívne, a v tomto stave to nepôjde. Preto som urobil radikálnu zmenu, v ktorej na začiatku boli dve základné priority. Postaviť sa na vlastné nohy a čím skôr si dať do poriadku zdravie. Nebolo to jednoduché, ale motivácia zvíťazila. Stále som však len na začiatku. Teším sa na mnoho vecí, o ktorých sa mi pred dvomi rokmi ani len nesnívalo. A film? Fotografia a amatérsky film boli vždy mojimi záľubami. V spojení s pohybom to neuveriteľne dobre funguje..

Zaujala ma titulná myšlienka na vašom blogu: „Prvý krok je najťažší. Potom to však stojí za to!“ Spája sa toto motto priamo s vašou záľubou v behu a horách?

Nechcem to nazývať mottom. Je to vlastná, ťažko získaná skúsenosť. Nie je vôbec jednoduché opustiť dobre platené zamestnanie bez istoty, že to všetko bude potom fungovať, ako má. A navyše prinútiť sa denne makať v posilňovni, na bežiacich pásoch, bicykloch, či v plaveckých bazénoch, keď vaše telo rokmi ničnerobenia stratilo akýkoľvek náznak ohybnosti, sily a nebodaj vytrvalosti. A potom si zrazu jedného dňa zabehnete so svojou dcérou ultramaratón v horách alebo si s rodinou vybehnete vo voľnom čase na vysoké kopce v Alpách. Je to znovuzrodenie. A stále je to len začiatok.

Beh, priateľstvo a Tatry sú hlavnými témami vášho filmu. Prečo ste sa rozhodli práve toto spojiť dokopy?

Lebo som na svojej ceste stretol veľa nových zaujímavých ľudí, ktorí mi nezištne pomohli v ťažkých chvíľach. Veľa som sa od nich naučil a niektorí z nich sú dnes mojimi dobrými priateľmi, s ktorými zdieľam spoločnú vášeň – beh a hory. A práve jeden z nich, Martin Urbaník, sa mi pri jednom z našich spoločných behov zveril so svojím snom – prebehnúť vo Vysokých Tatrách trasu, ktorá spája všetky vysokohorské chaty. Bola to láska na prvý pohľad. Chcel som byť okamžite súčasťou takého projektu, a tak sme spoločne začali plánovať jeho realizáciu. Bola by škoda, keby som sa nepokúsil o tom natočiť aspoň krátky film a podeliť sa o túto hodnotnú inšpiráciu s ostatnými.

Prečo sú míľnikmi tohto vysokohorského behu sú práve tatranské chaty? Bolo to vaše rozhodnutie, alebo nápad bežcov?

Myšlienka prebehnúť túto trasu nebola len Martinovým snom. Chcelo ju zabehnúť určite viacero bežcov. Tomi Kačmarčík vo filme spomína svojich priateľov, ktorí plánovali rovnakú trasu. Nikomu sa to však zatiaľ nepodarilo naozaj zrealizovať. Chce to trocha odvahy, veľa plánovania a tréningu a obrovskú dávku šťastia, aby vyšlo všetko tak, ako si naplánujete. Martinovi a Tomášovi sa to podarilo a ja som nesmierne rád, že som im mohol napokon pripraviť aj filmovú verziu tohto príbehu.

Ak by sa niekto na základe filmu rozhodol prebehnúť si túto trasu, aké skúsenosti a predpoklady na to potrebuje?

Od uskutočnenia tohto projektu v októbri minulého roka sa nám už ozvalo viacero ľudí, ktorí prišli s vlastnými nápadmi na rôzne zaujímavé trasy nielen vo Vysokých Tatrách. Rovnakú trasu sa už pokúsili prebehnúť aj naši priatelia, a zatiaľ tento projekt nazvali predbežne 9CH, pretože počasie nebolo ideálne na to, aby to mohli bezpečne dokončiť. Avšak som presvedčený, že čoskoro z toho urobia svoje 12CH. A čo sa týka skúseností a predpokladov, to nechám radšej na chalanov, ktorí to reálne absolvovali. Najmä kvôli zdieľaniu skúseností sme robili do filmu dokrútky, v ktorých to opisujú práve z tohto pohľadu. A určite radi poradia každému, kto sa o to zaujíma.

 Udiali sa počas tohto behu nejaké úsmevné, či zaujímavé príhody, ktoré nezachytila kamera?

Pre mňa snáď najzábavnejšia na celom projekte bola chvíľa, keď sme v predvečer behu na chate Plesnivec zistili, že môj takmer rok pripravovaný detailný logistický plán zlyháva hneď po prvých kilometroch. Časovo to totiž vôbec nebolo možné pre dva podporné tímy absolvovať tak, ako som to teoreticky nakreslil. A tak plán ešte v ten večer putoval do koša a nadišla chvíľa pre kreatívnu improvizáciu, na konci ktorej boli desiatky nabehaných kilometrov a stovky vystúpaných výškových metrov s ťažkými batohmi naprieč všetkými dolinami a chatami na trase. Ďakujem preto Palimu (Martinov vtedy 69-ročný otec, zanietený bežec a Martinov fanúšik) a Richardovi Vodovi za stopercentné nasadenie a pomoc pri chytaní tých najlepších chvíľ na naše rýdzo amatérske filmárske vybavenie.

Beatrix Bukovinská

 

Riaditeľka MFHF: Festivalu želám spokojných divákov

Riaditeľka MFHF: Festivalu želám spokojných divákov

Prvý dňom dnes štartuje XXIV. MFHF v Porade. Čaká nás 51 súťažných filmov, päť besied, dve výstavy fotografií, divadelné predstavenie, preteky v športovom lezení, prezentácia knihy a to najcennejšie: stretnutia s priateľmi z hôr. Aktuálny ročník festivalu nám stručne predstaví jeho riaditeľka Mária Hámor.

Čím bude festival, oproti minulosti, odlišný?

Odlišný nebude, iba ak filmami. Dramaturgiu nemeníme, akurát sprievodný program je hustejší, bohatší. Napríklad tento rok máme rekordný počet besied, až päť. Dali sme priestor mladým slovenským horolezcom, ktorí vo svete dokázali neskutočné výstupy, ale nehovorí sa o nich. Priestor dostanú aj pamätníci, účastníci historicky prvého kolektívneho zimného prechodu hrebeňa Vysokých Tatier. Budeme mať aj divadelné predstavenie ako sprievodné podujatie.

Čo má divadlo spoločné s horami a lezením?

Toto konkrétne scénické dielo veľa. Vzniklo podľa knihy poľského autora Wojteka Kurtyku. Pre tých, ktorí netušia – toto meno je v horolezeckom svete vážnym pojmom, patril k priekopníkom alpského štýlu v himalájskom lezení, na svojom konte má veľa významných a ťažkých výstupov. Jeho kniha Čínsky maharadža je nielen o prípravách na voľné vylezenie ťažkej cesty, ale predovšetkým o hľadaní vnútornej harmónie a prekonávaní strachu. Divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi dalo knižnú predlohu do scénickej podoby, účinkujú v tom aj mladí lezci ako napríklad Miško Sabovčík a Adam Brodňanský. Divadelných inscenácií, ktoré by si všímali vnútorný svet horolezcov je málo. Takže – jednu tu máme a kde inde ju uviesť, ak nie  u nás počas festivalu. Pozývame teda divákov na štvrtok do Domu kultúry v Poprade.

Aké filmy nás čakajú, je tu niečo mimoriadne?

Ako vždy, filmy sú rôznorodé –  témami aj spracovaním. Verím, že každý divák si nájde to svoje. Mňa osobne potešilo, že máme v ponuke aj tri zaujímavé portréty významných horolezcov. Možno nie sú také akčné a dynamické, ako filmy o projektoch mladých lezcov, ale ja obdivujem práve prácu filmárov, je za nimi kusisko roboty a celé hodiny študovania v archívoch. Mladí zas robia šialené veci, vďaka technickému pokroku ich môžu dokonale zachytiť na kameru a sprostredkovať nám svoje športové úspechy.

Nestratia sa filmy domácich tvorcov v takej konkurencii?

Verím, že nie. Do súťaže sa prepracovalo sedem slovenských filmov. Medzi zaujímavé určite patrí Barabášov projekt Sloboda pod nákladom o vysokohorských nosičoch. Zaujímavý je aj Hatiarov film Obyčajní chlapci o legendárnej dvojici skialpinistov Trizna-Madaj. Patrili k európskej špičke, no kto u nás doma niečo o nich vie? Svoje čaro má aj snímka Martina Grajciara Kalamárka, doslova nám otvára oči – veď táto lezecká oblasť, kedysi len tzv. cvičné skalky bola doslova liahňou horolezeckých talentov.

Barabášov film však už bol aj v kinách. Nie je to problém?

Určite nie. Ešte vždy je dosť ľudí, ktorí si to chcú pozrieť na veľkom plátne a s festivalovou atmosférou. Hoci už nie je premiérovým filmom, divákov určite bude mať.

Z minulého roku sa opakuje aj výstava fotografií Nepoznané Grónsko. Prečo?

Vlani sme fotografie Luciana Očkovského vystavovali v obchodnom centre Max. Nie všetci naši diváci majú pozitívny vzťah k tzv. shopingcentrám, tak sme im fotografie „doniesli“ bližšie. Nie je to identická výstava, v kolekcii fotiek z Grónska sa oproti vlaňajšku objavia aj nové zábery.

Čo zaželáš XXIV. MFHF?

Prajem mu, nech mašiny idú, projektory svietia a ľudia nech sú milí, usmievaví a spokojní.

Darujte 2% z vašich daní

Darujte 2% z vašich daní

 

Prosím, nezabudnite na nás ani v roku 2016 s podielom z dane z príjmov za minulý rok. Pri predkladaní vyhlásenia o ročnom zúčtovaní dane k 15. februáru 2016 uveďte, že 2% z daní z príjmov PO a FO za účtovný rok 2015 poskytnete neinvestičnému fondu Horský film Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad (IČO: 31949517).

Ďakujeme Vám za podporu a tešíme sa na stretnutie v Poprade na XXIV. Medzinárodnom festivale horských filmov 12. – 16. 10. 2016.

Mária Hámor

riaditeľka festivalu

 

 2% z dane sa poukazujú prostredníctvom špeciálnych tlačív, v závislosti od toho, kto poukazuje:
  1. ZAMESTNANEC – používa
  2. FYZICKÁ OSOBA, ktorá podáva daňové priznanie:
    a) Daňové priznanie fyzických osôb TYP A) (komplet ZIP)
    b) Daňové priznanie fyzických osôb TYP B) (komplet ZIP)
  3. POTVRDENIE na poukázanie 3% z dane o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckych aktivít v roku 2015 – vzor (prikladá sa k Vyhláseniu, alebo DP fyzických osôb):
    a) Dobrovoľníctvo-Vysielajúca organizácia 2015 (word)
    b) Dobrovoľníctvo-Príjemca 2015 (word)
  4. PRÁVNICKÁ OSOBAdaňové priznanie právnických osôb (komplet ZIP)
Ukončenie festivalu 2015

Ukončenie festivalu 2015

Poprad (18. 10. 2015) – Film poľského režiséra Pawla Wysiczanského s názvom Jurek si z 23. ročníka Medzinárodného festivalu horských filmov (MFHF) v Poprade odnáša najcennejšiu trofej – Grand Prix. Rozhodla o tom trojčlenná medzinárodná porota. Udelila aj ďalších päť cien a päť čestných uznaní.

„Videli sme kolekciu vynikajúcich filmov, nebolo jednoduché vybrať z nich ten najlepší. Víťazný film je však výborný aj po formálnej, filmárskej, stránke, ale zahŕňa v sebe aj ďalšie línie. Nielen portrét výnimočného himalájistu Jerzyho Kukuczku, ale je aj portrétom doby, ukazuje spoločensko-politické súvislosti poľskej spoločnosti,“ uviedol zástupca Slovenska v medzinárodnej porote Jakub Zipser. Aj jeho kolegovia z poroty potvrdili, že o režisérovi víťazného filmu budeme ešte počuť. „Je to len jeho druhý film, režisér nie je ani horolezec, ani nadšenec horských športov a predsa sa mu poradilo urobiť strhujúci dokument o výnimočnom  človeku,“ spresnil porotca Krzysztof Kokoryn.

Cenu poroty za výnimočné umelecké vyrozprávanie príbehu o túžbe zamilovanej dvojice zdolávať nové lezecké a životné cesty získal taliansky film Nini. Cenu za najzábavnejší prístup k vážnemu bigwallovému lezeniu si z Popradu odnáša režisér z Francúzska Evrard Wendenbaum za film Čínske džemovanie. Porota ocenila aj slovenský dokument Suri režiséra Pavla Barabáša, americký film Povstanie v doline, a francúzsky projekt Hľadanie inšpirácie. Čestné uznanie sa ušlo tiež piatim filmom (Bez skaly z Veľkej Británie, Znovuzrodenie Jeffa Lowea amerického režiséra Jima Aikmana, španielskemu titulu Panaroma, slovenskému Divoké Slovensko, pakistansko-americkému filmu K2 a neviditeľní pešiaci). „Som rada, že slovenské filmy sa v kolekcii 53 súťažných snímok nestratili. Našu horskú kinematografiu zastupovalo deväť súťažných titulov. To, že dva z nich porotu zaujali, o niečom svedčí,“ uviedla riaditeľka MFHF Mária Hámorová. Divácku cenu získal americký film   Povstanie v doline. „Mimoriadne vtipný a výnimočný film  o prekračovaní hraníc a pravidiel v lezeckej kultúre, dobrý výber,“ uviedol poľský porotca Krzysztof Kokoryn.

Medzinárodný festival horských filmov v Poprade predstavil za päť dní 53 súťažných snímok z 15 krajín sveta, v rámci sprievodného programu si na pretekoch Slovenského pohára v boulderingu zaliezlo 50 športových lezcov, pre divákov pripravil aj tri fotografické výstavy.

Slávnostným vyhlásením výsledkov a premietaním výberu z víťazných filmov sa 23. MFHF v Poprade skončil.


Jurek, a movie made by Polish director Pawol Wysiczansky was awarded the most valued price of the XXIIIth International Festival of Mountain Films, (IMFM) – the Grand Prix. Such was the decision of the three-member international jury. Five more awards and five Honorable Mentions were distributed among the best works of the festival’s film selection.
“We could see a collection of excellent films. It was an exacting task to choose the best one. The winning film is exquisite in the formal, cinematographic, and many other aspects. It is not only a portrait of a remarkable Himalayan climber Jerzy Kukuczka but also a picture of one era reflecting social and political context of the Polish society,” said the representative of Slovakia in the international jury of the festival, Jakub Zipser. His expectations of hearing more about the director in the future were shared among the jurors. “Being only his second production, and taking into account the fact that the director is neither a mountain climber nor a mountain sports enthusiast, the work was undeniably an exciting celebration of an extraordinary person,” said another member of the jury, Krzysztof Kokoryn.
The Jury Award was given to the film Nini for unique artistic narration of the desire of a couple in love to accomplish new routes and navigate through their life. The Prize for the most amusing approach to serious big wall climbing was given to the movie China Jam by French director Evrard Wendenbaum. The jury also awarded Slovak documentary Suri by Pavol Barabáš, American film Valley Uprising and French film Quest for Inspiration. Five films were awarded the Honorable Mention – Stone Free from the United Kingdom, Jeff Lowe’s Metanoia directed by American director Jim Aiman, Panaroma from Spain, domestic film Wild Slovakia and the Pakistani-American film K2 and the Invisible Footmen. “I am happy that Slovak films found their rightful place amongst the 53 competitive films. Slovak mountain cinematography was represented by nine works, two of which received jury’s attention, that is quite indicative,” said IFMF director Mária Hámorová. The Audience Award was given to American film Valley Uprising. “Amusing and remarkable film about challenging the limits and the rules in climbing culture, a good choice,” said Krzysztof Kokoryn, Polish juror.
International Festival of Mountain Films Poprad offered 53 competitive films from 15 countries and side events including Slovak Cup in bouldering with 50 participants and three photography exhibitions.
The Award Ceremony and screening of a selection of awarded films concluded the XXIIIth IFMF in Poprad.