Pavúk: čo nepotrebuješ vedieť, nerieš

Pavúk: čo nepotrebuješ vedieť, nerieš

Nenechajte si ujsť druhé festivalové uvedenie dokumentárneho filmu o legendárnom Pavúkovi – horolezcovi storočia. Pavel Pochylý sa zapísal do dejín horolezectva ako špičkový horolezec, ale aj kontroverzná, mýtami opradená osobnosť. Autor snímky Ľubomír Slivka sa svojho času stretol s Hámorovcami a sľúbil im, že až bude mať film hoden ich festivalu, prihlási sa a rád príde. Stalo sa. Je tu.  Vďaka rodinným koreňom siahajúcim na Spiš a Zamagurie má k Tatrám a prírode zvlášť pozitívny vzťah. Vyštudovaný scenárista a dramaturg neobchádza vysokohorské prostredie ani vo svojej tvorbe.

„Prvý film o horách som nakrútil vo Vysokých Tatrách na motívy knihy Ivana Baja Smiech na lane. Volal sa Horolezec tatranský a dostal som za neho mimo iných aj cenu v talianskom Trente v roku 1986. Následne som sa už ako ostrieľaný polyfunkčný filmár zúčastnil československej expedície na Everest v roku 1987. Horolezeckú časť viedol Ivan Gálfy, filmársku Fero Dostál. S Jánom Pirohom sme tam nakrúcali hraný film Sagarmatha, kde som robil pomocného režiséra, rekvizitára, výškového kameramana a aj dabléra, keďže herec Bořek Navrátil dostal výškovú chorobu a zo základného tábora musel zostúpiť. Bližšie zábery na jeho tvár sme dokrútili o rok neskôr na Sliezskom dome. Popri hranom filme som v Himalájach nakrúcal aj dokument. Film o filme. Materiál z neho použil neskôr Miloš Končok do 13. dielu Veľkého himalájskeho dobrodružstva. V roku 1988 som ako scenárista a režisér nakrúcal Vulkány na Kamčatke, po revolúcii dokument Cestou na vrchol sveta, v ktorom vystupoval aj Pochylý. Z tohto filmu som čerpal archívne zábery a rozhovory do Pavúka. 

Neskôr ma pohltila doba, kedy som sa musel filmom živiť. Uhol som do komerčných sfér. K horským témam som sa vracal vždy, keď sa naskytla príležitosť, napr. ako v roku 2014, kedy som nakrútil film Ferraty o slovenských vojakoch počas 1. sv. vojny v Dolomitoch.

V našej branži platí: si taký dobrý, aký dobrý je tvoj posledný film. Ja mám tých „horských“ z posledného obdobia hneď zopár. Sedem zhavranelých bratov (točili sme ich v Západných Tatrách a v Bielovodskej doline), Anjel Pána 2 sme nakrúcali na Šumiaci pod Kráľovou hoľou a Dôverný nepriateľ, v ktorom sme exteriér domu nakrúcali v Zamagurí, ale aj na popradskom letisku a v tunajšej nemocnici. A teraz prichádzam s Pavúkom. Mal to byť pôvodne 52 minútový televízny dokument, no nakoniec sa rozrástol na celovečerný film.

S Pavlom Pochylým som bol v rokoch 1977 až 1984 v intenzívnom kontakte, keďže ako študent som u neho robil výškové práce. Poznám aj jeho najstaršieho syna, ktorý študoval dokumentaristku na VŠMU. Mladý Paľo školu nedokončil a po revolúcii emigroval do USA, kde som sa s ním niekoľkokrát stretol. Má otcovu krv rebela. Škoda, že sa vybral iným smerom a neostal pri filme. S jeho povahou by dokázal natočiť zaujímavé dokumenty, preniknúť do komunít, kam si iní netrúfnu. Dokument o jeho otcovi by dokázal urobiť najlepšie. Ale u Pochylých vždy platilo: čo nepotrebuješ vedieť, nerieš. Tak som sa do témy pustil ja. Pochylý je kontroverzná osobnosť, s ktorou sa doba, v akej žil, nemaznala.

Film sa mi podarilo natočiť vďaka pomoci Tatrancov, Paľa Jackoviča, Milana Šunu, Tomáša Vaverčáka, Mira Jílka a hlavne osadenstva Chaty pri Zelenom plese. Oslovil som aj Paľa Barabáša, ktorého poznám roky. Obdivujem nesmiernu húževnatosť a dôslednosť, s ktorou sa venuje horskej tematike. Stal sa distribučným partnerom a autorom bonusových materiálov filmu, ktorý bude mať o mesiac DVD premiéru.“

(k8)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.