Riaditeľka: Ešte klopem na drevo…

Riaditeľka: Ešte klopem na drevo…

XXII. MFHF sa dnes blíži k finále. Pred slávnostným vyvrcholením sme ešte stihli osloviť riaditeľku MFHF Máriu Hámorovú.

Je nedeľa ráno, ako zatiaľ „frčí“ festival, si spokojná?

Pre mňa sa festival skončí, až keď doznie posledná sekunda festivalovej zvučky vo všetkých štyroch premietacích sálach. Až vtedy pre mňa nastane chvíľa, keď si poviem to povestné „the end“. Dnes nás ešte dopoludnia čakajú dva súťažné bloky, slávnostné vyhlásenie výsledkov a záverečná projekcia z ocenených filmov vo všetkých štyroch kinách, teda v popradskom Dome kultúry, v sále MsÚ, v Spišskej novej Vsi a v Kežmarku.

Doteraz šlo všetko hladko?

Kadiaľ chodím, klopem na drevo, aby to takto vydržalo…  Vždy sa vyskytne nejaký problém, ale nie sú to také zásadné veci, ktoré by si diváci mohli všimnúť. Nedotklo sa to premietania, ani programu. Festival je taký zvláštny mechanizmus, až do stredy, do oficiálneho otvorenia sa naháňame, staviame, budujeme, pripravujeme a potom, po otvorení už len čakáme, kedy kde bude treba niečo akútne riešiť. Čakáme, či niekde nevypadne technika, či hostia docestujú načas, či nebude problém s presolenou polievkou  pre hostí, či niekomu v sále nepríde zle, kadečo sa môže stať. Takže tých päť dní je v podstate neustálym čakaním, sme v strehu a v zajatí tichého stresu.

Čo bolo zatiaľ pre teba vrcholom festivalu?

Určite beseda s talianskymi horolezcami, manželským párom Nives Meroi a Romanom Benetom. Majú môj obdiv, napriek tomu, čo v horách dokázali, zostali skromnými, nemajú hviezdne maniere. Takíto ľudia sú v tomto svete dnes vzácni. A napriek tomu, že po festivaloch odmietajú chodiť, k nám prišli a dobre sa tu cítili, ešte nám aj nekonečne ďakovali, že tu mohli byť… Takže – stretnutie s nimi bol pre mňa tohtoročný festivalový vrchol.

Ako si spokojná s expanziou festivalu na Spiš?

V Spišskej Novej Vsi sme tento rok premietali prvý raz. Je tam silná komunita lezcov, horalov, turistov, milovníkov prírody, takže bolo pre koho premietať. Vedúca kina Mier sa s neskutočným oduševnením pustila hneď aj do premietania pre školy, pritom netušila, aký bude záujem. Obdivujem ju, lebo bolo pohodlnejšie dať si na víkend do programu nejaký kasový trhák komerčnej produkcie, ten by jej istotne zaistil návštevnosť. Takže – je mi to sympatické a záujem Spišiakov ma potešil. Vždy sem na festival chodievala početná skupina zo Spišskej novej Vsi, ale určite bolo veľa ďalších, ktorí by prišli, ale po polnoci cestovať do Spišskej novej Vsi nie je jednoduché. Zhodnotiť návštevnosť na Spiši budem môcť až po všetkých uzávierkach. Nemyslím si, že rozšírenie festival smerom na východ bol zlý ťah. Tak, ako si MFHF našiel svoje miesto v Kežmarku, nájde si ho aj Spišskej Novej Vsi.

Pozveš divákov aj na XXIII. ročník a vyhlásiš jeho termín?

Aj v ťažkých časoch som pozývala divákov na ďalší ročník. Nikdy by sme nenechali padnúť tento festival. Aj keby sme z neho odišli, nenecháme ho len tak, určite sa budeme snažiť odovzdať štafetu niekomu, kto má k festivalu vzťah a záleží mu na ňom. Boli roky, kedy sme cítili obrovský tlak z rôznych strán, aby sme značku festivalu predali. Neurobili sme to, nepodľahli sme tomu a ani teraz by som nedokázala odísť ľahostajne, s pocitom, že mi je jedno, kto to bude ďalej robiť.

Zabojuješ teda aj o ďalší ročník?

Celý rok zháňame peniaze na to, aby festival mohol byť. Vieme, aká je ekonomická situácia v krajine, že sa šetrí predovšetkým vo výdavkoch na kultúru. Je mi teraz ťažko povedať, či pozháňame peniaze… Jediné, čo môžem sľúbiť je, že do poslednej chvíle budeme hľadať možnosti finančného zabezpečenia, aby festival mohol byť v nezmenenej programovej štruktúre. Ale ako sa to vyvinie, to je vo hviezdach..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *