Riaditeľka MFHF: Festivalu želám spokojných divákov

Riaditeľka MFHF: Festivalu želám spokojných divákov

Prvý dňom dnes štartuje XXIV. MFHF v Porade. Čaká nás 51 súťažných filmov, päť besied, dve výstavy fotografií, divadelné predstavenie, preteky v športovom lezení, prezentácia knihy a to najcennejšie: stretnutia s priateľmi z hôr. Aktuálny ročník festivalu nám stručne predstaví jeho riaditeľka Mária Hámor.

Čím bude festival, oproti minulosti, odlišný?

Odlišný nebude, iba ak filmami. Dramaturgiu nemeníme, akurát sprievodný program je hustejší, bohatší. Napríklad tento rok máme rekordný počet besied, až päť. Dali sme priestor mladým slovenským horolezcom, ktorí vo svete dokázali neskutočné výstupy, ale nehovorí sa o nich. Priestor dostanú aj pamätníci, účastníci historicky prvého kolektívneho zimného prechodu hrebeňa Vysokých Tatier. Budeme mať aj divadelné predstavenie ako sprievodné podujatie.

Čo má divadlo spoločné s horami a lezením?

Toto konkrétne scénické dielo veľa. Vzniklo podľa knihy poľského autora Wojteka Kurtyku. Pre tých, ktorí netušia – toto meno je v horolezeckom svete vážnym pojmom, patril k priekopníkom alpského štýlu v himalájskom lezení, na svojom konte má veľa významných a ťažkých výstupov. Jeho kniha Čínsky maharadža je nielen o prípravách na voľné vylezenie ťažkej cesty, ale predovšetkým o hľadaní vnútornej harmónie a prekonávaní strachu. Divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi dalo knižnú predlohu do scénickej podoby, účinkujú v tom aj mladí lezci ako napríklad Miško Sabovčík a Adam Brodňanský. Divadelných inscenácií, ktoré by si všímali vnútorný svet horolezcov je málo. Takže – jednu tu máme a kde inde ju uviesť, ak nie  u nás počas festivalu. Pozývame teda divákov na štvrtok do Domu kultúry v Poprade.

Aké filmy nás čakajú, je tu niečo mimoriadne?

Ako vždy, filmy sú rôznorodé –  témami aj spracovaním. Verím, že každý divák si nájde to svoje. Mňa osobne potešilo, že máme v ponuke aj tri zaujímavé portréty významných horolezcov. Možno nie sú také akčné a dynamické, ako filmy o projektoch mladých lezcov, ale ja obdivujem práve prácu filmárov, je za nimi kusisko roboty a celé hodiny študovania v archívoch. Mladí zas robia šialené veci, vďaka technickému pokroku ich môžu dokonale zachytiť na kameru a sprostredkovať nám svoje športové úspechy.

Nestratia sa filmy domácich tvorcov v takej konkurencii?

Verím, že nie. Do súťaže sa prepracovalo sedem slovenských filmov. Medzi zaujímavé určite patrí Barabášov projekt Sloboda pod nákladom o vysokohorských nosičoch. Zaujímavý je aj Hatiarov film Obyčajní chlapci o legendárnej dvojici skialpinistov Trizna-Madaj. Patrili k európskej špičke, no kto u nás doma niečo o nich vie? Svoje čaro má aj snímka Martina Grajciara Kalamárka, doslova nám otvára oči – veď táto lezecká oblasť, kedysi len tzv. cvičné skalky bola doslova liahňou horolezeckých talentov.

Barabášov film však už bol aj v kinách. Nie je to problém?

Určite nie. Ešte vždy je dosť ľudí, ktorí si to chcú pozrieť na veľkom plátne a s festivalovou atmosférou. Hoci už nie je premiérovým filmom, divákov určite bude mať.

Z minulého roku sa opakuje aj výstava fotografií Nepoznané Grónsko. Prečo?

Vlani sme fotografie Luciana Očkovského vystavovali v obchodnom centre Max. Nie všetci naši diváci majú pozitívny vzťah k tzv. shopingcentrám, tak sme im fotografie „doniesli“ bližšie. Nie je to identická výstava, v kolekcii fotiek z Grónska sa oproti vlaňajšku objavia aj nové zábery.

Čo zaželáš XXIV. MFHF?

Prajem mu, nech mašiny idú, projektory svietia a ľudia nech sú milí, usmievaví a spokojní.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *