S kondormi nad hlavami

Trojica slovenských dobrodruhov sa najskôr vybrala na skalu do Čile, potom na MFHF do Popradu. O úspešnom prvovýstupe hovoríme s Vladom Linekom.

Do Popradu s kolegami Jozefom Krištoffym a Martinom Krasňanským tento rok zavítate so zaujímavou prezentáciou o úspešnom výstupe v Patagónii. Na čo sa môžu diváci tešiť?

Porozprávame niečo o Čile, o Patagónii a o oblasti, ktorá sa volá Cochamo. Strávili sme v nej 4 týždne, liezli sme na kopec Cerro Trinidad. Podarilo sa nám prejsť novú a ťažkú cestu, ktorá má 710 m, 20 dĺžok a klasifikáciu 10 UIAA.

Prečo práve El Condor Pasa (názov prvovýstupu), táto skala a krajina tak ďaleko od domova? 

Ísť do Patagónie bol môj dlhodobý plán, pretože je to jedno z najkrajších miest pre horolezcov.  Minulý rok sme sa dali dokopy práve s Jožom a Maťom. Naším cieľom

bolo prejsť ťažkú športovú cestu. Čiastočne voľne a technicky sme ju vyliezli v dňoch 5. – 14. 1. 2016 s výstupom ďalších 400 m na hlavný vrchol Trinidadu. Následne

sme v dňoch 20. – 25. 1. vyliezli všetky dĺžky voľne. Cestu sme nazvali El Condor Pasa podľa kondorov, ktoré lietali tesne nad našimi hlavami.

Dočítala som sa, že počas výstupu vás trápili choroby. Ako sa dá v takomto stave zvládnuť prvovýstup? 

Maťo do Čile cestoval už riadne zničený a počas namáhavých dní sa mu jeho stav ešte zhoršil. Skončilo to vysokými horúčkami nad 39 stupňov. Nasadili sme mu antibiotiká, ktoré mu po 3 dňoch zabrali a horúčka klesla. Zišiel dole do kempu a rýchlo sa dal dokopy. Našťastie sa vyliečil včas, lebo bez jeho pomoci by sa nám cestu nepodarilo preliezť voľne.

Pod skalou ste strávili tri týždne. Čo ste robili, ak ste práve neliezli?

Vyše tri týždne sme spávali pod veľkým balvanom, 20 minút od nástupu našej cesty. Počasie nám prialo, a tak sme stále boli v stene. Cestu sa nám podarilo doliezť posledný možný deň. Oddychovali sme iba nevyhnutný čas. Väčšinou sme polihovali, jedli, kúpali sa v miestnom potoku a čítali knižky.

Ako vyzerá typický bivak, ktorý bol načas vaším domovom? 

Celý čas sme spávali pod naším balvanom, ktorý mal šírku 20 a previs pár metrov a aj v najväčšom daždi sme boli chránení pred vodou. Bolo tam ohnisko, police na sedenie, miesto na postavenie stanu, ďalšie plošinky na spanie vonku v spacákoch. Neďaleko dokonca postavili domáci lezci krytú kadibúdku. Asi 20 metrov od balvanu tiekol potok, čiže aj hygienu sme mali na skok. Okolo išiel turistický chodník, kadiaľ pravidelne chodili turisti, čiže sme neboli úplne osamote.

 

Beatrix Bukovinská

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.