Browsed by
Značka: 2014

Riaditeľka: Ešte klopem na drevo…

Riaditeľka: Ešte klopem na drevo…

XXII. MFHF sa dnes blíži k finále. Pred slávnostným vyvrcholením sme ešte stihli osloviť riaditeľku MFHF Máriu Hámorovú.

Je nedeľa ráno, ako zatiaľ „frčí“ festival, si spokojná?

Pre mňa sa festival skončí, až keď doznie posledná sekunda festivalovej zvučky vo všetkých štyroch premietacích sálach. Až vtedy pre mňa nastane chvíľa, keď si poviem to povestné „the end“. Dnes nás ešte dopoludnia čakajú dva súťažné bloky, slávnostné vyhlásenie výsledkov a záverečná projekcia z ocenených filmov vo všetkých štyroch kinách, teda v popradskom Dome kultúry, v sále MsÚ, v Spišskej novej Vsi a v Kežmarku.

Doteraz šlo všetko hladko?

Kadiaľ chodím, klopem na drevo, aby to takto vydržalo…  Vždy sa vyskytne nejaký problém, ale nie sú to také zásadné veci, ktoré by si diváci mohli všimnúť. Nedotklo sa to premietania, ani programu. Festival je taký zvláštny mechanizmus, až do stredy, do oficiálneho otvorenia sa naháňame, staviame, budujeme, pripravujeme a potom, po otvorení už len čakáme, kedy kde bude treba niečo akútne riešiť. Čakáme, či niekde nevypadne technika, či hostia docestujú načas, či nebude problém s presolenou polievkou  pre hostí, či niekomu v sále nepríde zle, kadečo sa môže stať. Takže tých päť dní je v podstate neustálym čakaním, sme v strehu a v zajatí tichého stresu.

Čo bolo zatiaľ pre teba vrcholom festivalu?

Určite beseda s talianskymi horolezcami, manželským párom Nives Meroi a Romanom Benetom. Majú môj obdiv, napriek tomu, čo v horách dokázali, zostali skromnými, nemajú hviezdne maniere. Takíto ľudia sú v tomto svete dnes vzácni. A napriek tomu, že po festivaloch odmietajú chodiť, k nám prišli a dobre sa tu cítili, ešte nám aj nekonečne ďakovali, že tu mohli byť… Takže – stretnutie s nimi bol pre mňa tohtoročný festivalový vrchol.

Ako si spokojná s expanziou festivalu na Spiš?

V Spišskej Novej Vsi sme tento rok premietali prvý raz. Je tam silná komunita lezcov, horalov, turistov, milovníkov prírody, takže bolo pre koho premietať. Vedúca kina Mier sa s neskutočným oduševnením pustila hneď aj do premietania pre školy, pritom netušila, aký bude záujem. Obdivujem ju, lebo bolo pohodlnejšie dať si na víkend do programu nejaký kasový trhák komerčnej produkcie, ten by jej istotne zaistil návštevnosť. Takže – je mi to sympatické a záujem Spišiakov ma potešil. Vždy sem na festival chodievala početná skupina zo Spišskej novej Vsi, ale určite bolo veľa ďalších, ktorí by prišli, ale po polnoci cestovať do Spišskej novej Vsi nie je jednoduché. Zhodnotiť návštevnosť na Spiši budem môcť až po všetkých uzávierkach. Nemyslím si, že rozšírenie festival smerom na východ bol zlý ťah. Tak, ako si MFHF našiel svoje miesto v Kežmarku, nájde si ho aj Spišskej Novej Vsi.

Pozveš divákov aj na XXIII. ročník a vyhlásiš jeho termín?

Aj v ťažkých časoch som pozývala divákov na ďalší ročník. Nikdy by sme nenechali padnúť tento festival. Aj keby sme z neho odišli, nenecháme ho len tak, určite sa budeme snažiť odovzdať štafetu niekomu, kto má k festivalu vzťah a záleží mu na ňom. Boli roky, kedy sme cítili obrovský tlak z rôznych strán, aby sme značku festivalu predali. Neurobili sme to, nepodľahli sme tomu a ani teraz by som nedokázala odísť ľahostajne, s pocitom, že mi je jedno, kto to bude ďalej robiť.

Zabojuješ teda aj o ďalší ročník?

Celý rok zháňame peniaze na to, aby festival mohol byť. Vieme, aká je ekonomická situácia v krajine, že sa šetrí predovšetkým vo výdavkoch na kultúru. Je mi teraz ťažko povedať, či pozháňame peniaze… Jediné, čo môžem sľúbiť je, že do poslednej chvíle budeme hľadať možnosti finančného zabezpečenia, aby festival mohol byť v nezmenenej programovej štruktúre. Ale ako sa to vyvinie, to je vo hviezdach..

Je streda, štartujeme!

Je streda, štartujeme!

Po hektických týždňoch príprav konečne môže odznieť to obligátne: Medzinárodný festival horských filmov v Poprade sa začína. Na jeho úvod sme oslovili riaditeľku MFHF Máriu Hámorovú.

Aké filmy ste divákom nachystali  tento rok?

Do súťažnej časti XXII. ročník sa dostalo 45 snímok z 15 krajín. Zastúpenie bude mať aj Slovensko, odprezentujeme šesť filmov od piatich autorov. Samozrejme, bude medzi nimi aj dokumentarista Pavol Barabáš.  Opäť ponúkame širokú škálu tém, diváci si môžu vybrať filmy o výškovom horolezectve, športovom lezení, voľnom  lyžovaní, jaskyniarstve, base jumpingu, horskom behu, kajakingu, paraglidingu… Verím, že si každý nájde oblasť svojho záujmu.

Filmov je viac než v minulých rokoch?

Skôr možno premietací čas je posledné dva roky dlhší, než predtým. Už vlani sa nám stalo, že sme chceli dať priestor čo najväčšiemu počtu filmov, preto sme zrušili niektoré dopoludňajšie reprízy. Dobrých filmov sa aj teraz nazbieralo hodne, takže sme z programu vylúčili nesúťažné filmy a retrospektívy. Chceme dať priestor novým snímkam pred „oprašovaním“ archívov.

Na akých hostí sa diváci môže tešiť?

Vo štvrtok bude prezentovať svoju najnovšiu úspešnú expedíciu na Shisha Pangmu  Peter Hámor. V piatok príde taliansky manželský pár horolezcov Nives Meroi a Romano Benet. Je pozoruhodné, že obaja robia spoločné výstupy ťažkými cestami alpským štýlom. Majú už dvanásť spoločne dosiahnutých osemtisícových vrcholov. K najexotickejším hosťom bude nepochybne patriť Pakistanec Karim Hayat. Na rozdiel od svojich rodákov sa vo vysokých kopcoch nepohybuje len ako nosič, ale je horolezcom. Karim je momentálne na „turné“ v Poľsku, odskočí si teda aj k nám a verím, že jeho rozprávanie o horách divákov zaujme.

Čo bolo pri príprave tohto ročníka najťažšie?  

Zvládnuť technické veci tak, aby zostala zachovaná vysoká kvalita premietaných filmov. Dnes už sme v dobe, kedy nám filmári posielajú filmy elektronicky, žiadne  kazety či iné nosiče v rukách nemáme… a dostať všetky filmy načas a v požadovanom formáte je niekedy skoro ako hra nervov. Ale nakoniec sa to podarilo.

Aké sprievodné programy nás čakajú?

Už tradične v sobotu budú na Námestí sv. Egídia súťažiť športoví lezci v boulderingu. Okrem toho máme pripravenú vo vestibule Mestského úradu v Poprade výstavu horských fotografií Okamihy. Ďalšia výstava je inštalovaná v priestoroch Podtatranského múzea s názvom Everest. Je venovaná výročiu narodenia Jozefa Psotku a tiež výročiu prvého slovenského výstupu na Everest.

Tento rok festival „expandoval“ aj do Spišskej Novej Vsi, prečo?

Už v marci nás oslovila vedúca tamojšieho kina Mier s tým, že na Spiši je veľa záujemcov o filmy z horského prostredia. Kino majú, rovnako ako už aj v Kežmarku, zdigitalizované, takže technický problém by tam nemal byť. Uvidíme, ako sa festival na Spiši ujme. Dúfam, že nás tam prekvapia veľkou návštevnosťou.

Aj školáci  sa dočkajú špeciálneho premietania?

Samozrejme, ako každý rok, aj teraz budú v sále Domu kultúry v Poprade špeciálne projekcie pre žiakov základných a stredných škôl.  Pripravili sme výber v trvaní asi hodinu a pol, to je tak akurát, aby školáci ešte udržali pozornosť.

Máš nejaký tip na ocenenie Grand prix?

Keby som aj mala, nepoviem. Počkám na verdikt poroty a až vtedy zistím, či mám podobne nastavené kritériá posudzovania filmov.  Veď každému sa páči niečo iné.

S akým prianím odštartuješ XXII. MFHF?

Nech sa vydarí a nech nás nezaskočia žiadne neočakávané problémy. Jednoducho – nech si na tých päť dní dajú Murphyho zákony pokoj…