Browsed by
Značka: barabas

Štvrtý raz na popradskom festivale prebral Grand Prix dokumentarista Pavol Barabáš

Štvrtý raz na popradskom festivale prebral Grand Prix dokumentarista Pavol Barabáš

Slávnostným vyhlásením výsledkov a premietaním ocenených filmov dnes vyvrcholil XXII. ročník Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade.  Prestížnu Grand Prix medzinárodná porota udelila slovenskému filmu Žiť pre vášeň. Pre režiséra Pavla Barabáša je to v doterajšej histórii popradského festivalu štvrtá Grand Prix.

„Je to doslova magický film, ktorý ukázal, že myšlienky výnimočného poľského „taternika“ Wieslava Stanislawskeho sú inšpiratívne aj po takmer jednom storočí,“ uviedla porotkyňa Tamara Stys-Zaluska. Podľa slov holandského porotcu bol práve Barabášov film jednoznačným adeptom na prestížne ocenenie. „Keď sme ho dopozerali, doslova nám padla sánka a stratili sme reč. Dostal nás,“ uviedol Bob A. Schelfhout Aubertijn. Zámerom filmára Barabáša bolo ukázať, ako myšlienky legendárneho poľského lezca po 90-tich rokoch oslovujú súčasnú generáciou mladých horolezcov. Barabáš za 22. ročníkov popradského festivalu získal okrem štyroch Grand Prix aj deväť iných ocenení.

Porota v zložení Bob A. Schelfhout Aubertijn (Holandsko), Tamara Stys-Zaluska (Poľsko) a Rastislav Hatiar (Slovensko) hodnotila spolu 45 súťažných filmov z 15 krajín sveta. Za výnimočné filmové spracovanie dovedna ocenila deväť snímok. Okrem Barabášovej Grand Prix udelila Cenu poroty poľskému filmu Sati. Režisér Bartek Świderski v ňom spracováva tému straty a smútku cez otvorenú výpoveď manželky himalájistu Piotra Morawskeho, ktorý tragicky zahynul v svahoch Dhaulaghiri. Cena za posúvanie limitov horskej kinematografie putuje do Kanady filmárom Davovi Mossopovi a Ericovi Croslandovi za titul V mysli. V hranom príbehu sa tvorcovia inovatívnym filmárskym spôsobom snažia ponoriť do vnútorného sveta vášnivého lyžiara. Ďalším  oceneným titulom je britský projekt režiséra Alastaira Lee Posledná skvelá cesta. Porota mu udelila Cenu za najlepší dobrodružný a objaviteľský film. Zobrazuje lezenie najťažších obtiažností v náročnom prostredí Antarktídy. Za výnimočné stvárnenie športového výkonu získal cenu španielsky film Nechaj ma žiť režiséra Sébastiena Montaz-Rosseta. Zachytáva úspechy fenomenálneho horského bežca Kiliana Jorneta a jeho cestu za nemožným.  Cenu za najlepší film o lezení porotcovia udelili režisérovi Thomasovi Dirnhoferovi a jeho snímke Cerro Torre – nulová šanca. Uchvátil ich uceleným zobrazením jednej z významných kapitol horolezectva. Do Veľkej Británie putuje Čestné uznanie režisérovi Alanovi Hughesovi a jeho filmu Horolezec pastierom. Porotu nadchol úprimným a čistým zobrazením ľudí a prírody. Ďalšie Čestné uznanie patrí holandskému filmu Rovnováha režiséra Marka Rama, získal ho za stvárnenie horolezeckého príbehu s originálnym zakončením. Tretie Čestné uznanie putuje do USA autorom filmu Reel Rock: Majster (Nick Rosen, Peter Mortimer, Josh Lowell) za stvárnenie vzťahu medzi dvomi lezcami z rôznych kultúr i generácií.

V  ankete o najlepší film získal Cenu diváka režisér Pavol Barabáš za film Žiť pre vášeň.

Polárnik Valušiak je pre filmára Barabáša mimozemšťanom

Polárnik Valušiak je pre filmára Barabáša mimozemšťanom

Meno Petra Valušiaka je dobrodruhom a cestovateľom dobre známe. Je to človek, ktorému sa (spolu s tromi Rusmi) podarilo prejsť bez cudzej pomoci od brehov Ruska naprieč zamrznutým morom Arktídy cez severný pól až k brehom Kanady. Ďalšou výzvou je pre neho Antarktída. Viackrát sa ju pokúšal prejsť cez južný pól. Filmár Pavol Barabáš o jeho  dobrodružných cestách nakrútil už viac filmov, tým zatiaľ posledným je Polárnik. Uvidíte ho dnes v bloku o 21. 00 h.

„Peťo Valušiak je pre mňa slovenský mimozemšťan. Poviem len taký zážitok, boli sme spolu v Antarktíde, zima asi tak mínus 40 stupňov, ja plný obáv – a pozriem na Peťa, čo vidím? V jeho tvári čítam čosi krásne, taký ten výraz – konečne doma! To teda fakt nie je bežné, on musí byť mimozemšťan,“ smeje sa filmár, ktorý s Valušiakom nakrútil koncom 90-tych rokov úspešný film 118 dní v zajatí ľadu. Neskôr spolupracovali na viacerých projektoch a absolvovali aj spoločnú cestu po Antarktíde a výstupom na Mt. Vinson. O tom bol film Neznáma Antarktída (r. 2007). „Peter sa do Antarktídy dostal viackrát, vytýčil cestu naprieč antarktickým plató. Sám putoval 2 200 km s 200-kilovými saňami a aj keď prechod nedotiahol do konca, ukázal iným, že sa to dá, ukázal im cestu,“ s obdivom k Valušiakovej posadnutosti antarktickým dobrodružstvom hovorí dokumentarista Barabáš. Na cestu ho Barabáš vystrojil kamerou. Zábery z nej použil vo filme Polárnik. „Nepoznám nikoho podobného ako je Peťo, a to mám dosť známych vo svete cestovateľov, dobrodruhov a outdoorových športovcov. Je naozaj výnimočný a jeho výkony tiež. Aj o tom chce byť môj film. Snažím sa odkryť nielen Petrovu cestu Antarktídou, autenticky odhaliť neznámy antarktický svet, ale tiež sa chcem ponoriť do utajeného sveta myslenia polárnika,“ dodal Barabáš.

Film Polárnik nie je Barabášovou horúcou novinkou, videli ho už diváci tohtoročného bratislavského festivalu Hory a mesto.

Správičky vol. 2

Správičky vol. 2

Včera sa aj spievalo

Včera sa v hlavnej premietacej sále vari po prvý raz za históriu festivalu spievalo. Happy birthday. Petrovi Hámorovi. Na úvod jeho besedy a multimediálnej prezentácie o úspešnom výstupe na Shisha Pangmu odznela totiž informácia, že na túto najnižšiu osemtisícovku po prvý raz vystúpili horolezci v roku 1964. A to je rok, kedy sa Peter narodil. V septembri teda oslávil okrúhliny a práve k nim mu diváci spevom a potleskom poblahoželali. Potom sa už započúvali do jeho tradične vtipného komentára k obrázkom z výstupu. V besede sa diváci vypytovali a padli aj nezvyčajné otázky. Tak sme sa dozvedeli, že Peter Hámor vlastne nikdy topánkou nešliapol na skutočný vrchol hory. „V tomto kúte sveta je to posvätné miesto, sídlo Bohov. Vrcholu sa dotýkam maximálne rukou,“ vyslovil sa Peter Hámor.

Vychytený je najmä víkend

Máte ešte lístky? Najčastejšia otázka divákov, ktorí si telefonicky rezervovali miesta na jednotlivé premietacie bloky. „Ako vždy, najväčší záujem bol o lístky na piatok, sobotu a nedeľu. Mnohí sa špeciálne pýtali na Barabášove filmy. Vlani sme prvý raz museli  v Dome kultúry otvárať aj balkón, všetci chceli vidieť práve Barabáša,“ uviedla Eva Javorská z pokladne MFHF. Teší ju aj záujem škôl o ranné projekcie pre žiakov. „Od piatku premietame večerné projekcie aj v popradskom Dome kultúry. Lístky sa predávajú priamo tam hodinu pred prvým predstavením. Inak naša pokladňa vo festivalovom centre, teda v budove MsÚ v Poprade je otvorená od 8-mej rána do 21.30 h Myslím, že sa nikto nemusí báť, že sa na festival nedostane. Ak nebudú lístky do hlavnej sály, môže ísť do Domu kultúry,“ dodala Eva Javorská. Každá z popradských premietacích sál má kapacitu takmer 390 miest.

Barabášova pocta Stanislawskemu

Barabášova pocta Stanislawskemu

Stálicou popradského festivalu je dokumentarista Pavol Barabáš. Počas XXII. MFHF diváci uvidia jeho dva filmy: Žiť pre vášeň a Polárnik. Ten prvý bude mať v Poprade premiéru práve dnes (piatok v bloku o 18.00 vo Veľkej zasadačke MsÚ).

„Keď som pripravoval projekt Príbehy tatranských štítov, doslova na každom kroku sme sa stretávali s menom Stanislawski. Veď len na našej strane Tatier hádam v každej vážnejšej stene je nejaká Stanislawskeho cesta. Už ako mladý chalan vyliezol v najťažších tatranských stenách nové, náročné cesty. Aj poľský historik z Tatranského múzea v Zakopanom nám potvrdil, že Stanislawski patril do trojice najvýznamnejších horolezcov v celej histórii Tatier,“ hovorí filmár o genéze vzniku filmu.  Čím viac sa ponáral do dejín tatranského lezenia, tým viac informácií o Stanislawskom nachádzal. Dokonca si prezeral jeho písomnosti a doposiaľ nevydanú literárnu tvorbu. „Jeden poľský literárny vedec nám potvrdil, že to, čo znamenal Stanislawski pre tatranské horolezectvo, znamenal aj pre poľskú literatúru. Vďaka jeho tvorbe sme sa mohli preniesť do atmosféry panenských tatranských stien – o deväťdesiat rokov dozadu v čase,“ spresnil Pavol Barabáš. Dlho špekuloval nad tým, ako urobiť film o človeku, o ktorom zozbieral len pár autentických fotografií? Ako vystavať príbeh? Ako ho urobiť vizuálne pútavým?  „V tom čase plánovali horolezci Martin Krasňanský a Mišo Sabovčík zimnú reťazovku významných tatranských stien. Skúsil som im navrhnúť, či by ten plánovaný prechod neposkladali výlučne z ciest Stanislawskeho. Miša to tak chytilo, že o pár dní sme mali opis reťazovky z jeho ciest: severná stena Malého Kežmaráku, cez Vidlový hrebeň do Západnej Lomnice, severná stena Veľkého i Malého Javoráku, Rumaňák, Galéria Ganku, Vysoká a Volia veža. Tak to už vyzeralo na poriadne zaujímavé nakrúcanie,“ objasňuje pozadie vzniku filmu Barabáš. Zaplesala v ňom nielen duša filmára, ale predovšetkým nadšeného Tatranca.

Keď s prácou na filme v Tatrách začínali, sprevádzala ich smola. V januári si mladý lezec Martin Krasňanský na Lomnickom štíte vážne poranil členok. Bolo jasné, že je z projektu vyradený. Nahradil ho Adam Kadlečík, ktorý minulý rok práve s Mišom Sabovčíkom úspešne prešiel hlavný hrebeň Tatier. „Vo februári sme sa všetci stretli v Chate pri Zelenom plese. Husto snežilo a zo štítov padali lavíny. Ten, kto pôsobí v Tatrách vie, že naplánovať počasie na niekoľko dní dopredu sa na tatranských končiaroch nedá. Vyrazili sme na reťazovku za dosť nepriaznivých podmienok do severnej steny Kežmarského štítu. V kuse snežilo, padali lavíny, v tomto počasí by za normálnych okolností neliezol nikto,“ dodáva úspešný a na popradskom festivale viackrát ocenený filmár. „Mojím cieľom bolo pretaviť myšlienky Wieslawa Stanislawskeho do súčasnosti, konfrontovať ich s pohľadom dnešných mladých horolezcov. Pre mňa bolo zaujímavé sledovať, v čom sa oba svety zhodujú a kde sú priority dnešných mladých,“ dodal Pavol Barabáš. Film Žiť pre vášeň môžete vidieť dnes (okrem Popradu aj Spišskej Novej Vsi a v Kežmarku).