Browsed by
Značka: hamor

Správičky vol. 2

Správičky vol. 2

Včera sa aj spievalo

Včera sa v hlavnej premietacej sále vari po prvý raz za históriu festivalu spievalo. Happy birthday. Petrovi Hámorovi. Na úvod jeho besedy a multimediálnej prezentácie o úspešnom výstupe na Shisha Pangmu odznela totiž informácia, že na túto najnižšiu osemtisícovku po prvý raz vystúpili horolezci v roku 1964. A to je rok, kedy sa Peter narodil. V septembri teda oslávil okrúhliny a práve k nim mu diváci spevom a potleskom poblahoželali. Potom sa už započúvali do jeho tradične vtipného komentára k obrázkom z výstupu. V besede sa diváci vypytovali a padli aj nezvyčajné otázky. Tak sme sa dozvedeli, že Peter Hámor vlastne nikdy topánkou nešliapol na skutočný vrchol hory. „V tomto kúte sveta je to posvätné miesto, sídlo Bohov. Vrcholu sa dotýkam maximálne rukou,“ vyslovil sa Peter Hámor.

Vychytený je najmä víkend

Máte ešte lístky? Najčastejšia otázka divákov, ktorí si telefonicky rezervovali miesta na jednotlivé premietacie bloky. „Ako vždy, najväčší záujem bol o lístky na piatok, sobotu a nedeľu. Mnohí sa špeciálne pýtali na Barabášove filmy. Vlani sme prvý raz museli  v Dome kultúry otvárať aj balkón, všetci chceli vidieť práve Barabáša,“ uviedla Eva Javorská z pokladne MFHF. Teší ju aj záujem škôl o ranné projekcie pre žiakov. „Od piatku premietame večerné projekcie aj v popradskom Dome kultúry. Lístky sa predávajú priamo tam hodinu pred prvým predstavením. Inak naša pokladňa vo festivalovom centre, teda v budove MsÚ v Poprade je otvorená od 8-mej rána do 21.30 h Myslím, že sa nikto nemusí báť, že sa na festival nedostane. Ak nebudú lístky do hlavnej sály, môže ísť do Domu kultúry,“ dodala Eva Javorská. Každá z popradských premietacích sál má kapacitu takmer 390 miest.

Hádať sa dá aj v šiestich tisícoch

Hádať sa dá aj v šiestich tisícoch

Tvoria možno trochu zvláštny pár. Príznačné pre túto manželskú dvojicu z Talianska je, že sú večne na cestách. Hovorievajú, že kočujú ako Cigáni. Najčastejšie sa pohybujú medzi Talianskom a Himalájami. Nives Meroi a Romano Benet sú horolezci. Spoločne už dosiahli (okrem iného) aj dvanásť zo štrnástich osemtisícových vrcholov. O tomto netradičnom manželstve sa môžete dozvedieť viac na dnešnej besede. Na XXII. MFHF ich privítame (v piatok 10.10.) v hlavnej sále na MsÚ o 18.00 h.

Nives a Romano sú predovšetkým horali. Nie však takí, čo žijú v meste a raz do roka si idú do kopcov vyčistiť hlavy. Oni horami a v horách žijú nonstop. V Himalájach lezú ťažké cesty naľahko, sami, bez podpory nosičov, bez fixných táborov a samozrejme, bez kyslíka. „Vedel som o nich už dávno, najmä o Nives sa veľa písalo v rokoch, keď sa takpovediac súťažilo, ktorá zo žien bude mať prvá Korunu Himalájí. Teda, súťažili skôr médiá, Nives určite nie. Vedel som, že Nives a Romano sú špičkovými lezcami, skúšali v zime vystúpiť na Makalu, na K2 to skúšali zo severu a čiastočne novou cestou, samé odvážne projekty. Keďže máme v Nepále rovnakú agentúru a mali sme v roku 2012 rovnaký cieľ, Kančendžongu, ocitli sme sa na spoločnej výprave,“ spomína slovenský horolezec Peter Hámor. Vďaka osobným kontaktom sa tak aj podarilo tento pár, ktorý zásadne po festivaloch a besedách nechodí, presvedčiť na návštevu Popradu. „Skutočne sú to veľmi príjemní a nekonfliktní ľudia a hoci predstavujú svetovú lezeckú špičku, zostali skromní,“ poznamenal Hámor. Ich spoločný cieľ, vrchol Kančendžongy v roku 2012 nevyšiel ideálne, napokon na vrchol vyšiel len Peter Hámor. „Preto som sa na jar tohto roku neskutočne tešil, keď som sa dozvedel, že sa im to teraz podarilo,“ dodal.

Nives a Romano si v horách a spoločne preskákali už kadečo. Nives často spomína, ako pri pokuse o zimný výstup na Makalu besneli živly, 30 dní trávili len v základnom tábore, víchrica im nedala ani spať, ani chodiť a dokopy trikrát sa pokúsili o výstup. Došli do výšky okolo 7 000 metrov, vietor s rýchlosťou 280 km/h ich zrážal z nôh. Navyše, Nives si zlomila nohu. Dva dni ju Romano znášal do základného tábora. „Človek musí zostať pokojný a nestratiť pozitívne naladenie. Myslím, že mentálnej sily mám dosť, ťažké podmienky a zlé počasie ma nemôžu zlomiť,“ vyjadrila sa dávnejšie Nives. Podľa jej slov je Romano fyzicky silnejší, možno technicky dokonalejší lezec, vždy ide popredu. Na vrchole Lhotse na ňu čakal dokonca dve hodiny.  To už ale u Nives  postupoval opuch mozgu a Romano jej vtedy zachránil život.  Ako správni manželia, vedia sa pohádať aj v kopcoch. Podľa Nives vždy kvôli hlúpostiam ako je napríklad neuprataný stan. „Naša najvyššie položená hádka bola pod Nanga Parbatom vo výške 6 800 m. Vyššie sme sa už hádať nemohli, dochádzal nám dych…“ tvrdila Nives. Títo výnimoční horali z Talianska hovoria, že Himaláje, himalájizmus nie je ich záľubou, je to jednoducho spôsob života. Príďte si pozrieť ich rozprávanie o zvláštnom horolezeckom manželstve – dnes, v priamom prenose J.

Hámorove horské okamihy

Hámorove horské okamihy

Mihnutie okom. Len rýchly, nebadaný pohyb viečkom. Okamih. Kto by ich rátal, kto by ich zaznamenával… A predsa sa za náš život nazbiera pár takých okamihov, ktoré stoja za zapamätanie. Dôkazom je aj výstava slovenského výškového horolezca, ktorý má na svojom konte najvyššie vrcholy všetkých kontinentov a k tomu dvanásť zo štrnástich himalájskych osemtisícoviek. Reč je o Popradčanovi Petrovi Hámorovi (ktorý je aj súčasťou festivalového štábu, takže na MFHF je často v multifunkčnej pozícii hostiteľa, „chlapca pre všetko“, hosťa a teraz aj autora fotografickej výstavy).

Výstavu s názvom Okamihy nemôžete minúť. Je inštalovaná vo vestibule hlavnej premietacej sály v Mestskom úrade v Poprade. Cez optiku horolezca sa tak máme možnosť pozrieť na magický svet himalájskych obrov. Na miesta, kde sa len málokto z nás dostane. „Necítim sa byť fotografom, som horolezec, ktorý si dokumentuje miesta, ktoré sa mu páčia a ktorému sa nelení stiahnuť rukavice, vybrať fotoaparát…,“ hovorí himalájista, ktorý svoju  kolekciu horských fotografií vystavuje v domácom prostredí po prvý raz. „Prvé fotky som robil ako mladý chalan. Pamätám si ich celkom presne, robil som ich s fotoaparátom Smena. Zo siedmeho poschodia výškového paneláku Letka v Poprade som zaostroval na pretekárske autá Rallye Tatry. Rodičov som „zlomil“, aby mi kúpili zväčšovák, z kúpeľne som si urobil tmavú komoru, tam som sa venoval alchýmii výroby fotiek,“ spomína si na prvé pokusy horolezec. Keď začal cestovať po svete, nikdy si nezabudol do batožiny pribaliť aj fotoaparát. „To by bol hriech nevziať ho. Nemohol som vedieť, či sa ešte niekedy ocitnem v Himalájach, fotil som všetko, čo ma zaujalo. Chcel som si uchovať tú krásu, čaro okamihov, ktoré sa už nemusia vrátiť. Nemyslím si, že som fotograf, pretože ja pri fotení nepremýšľam nad technickou dokonalosťou snímky, fotím ako cítim,“  dodáva Peter Hámor. Fotky do vystaveného súboru vyberal zo stoviek ďalších. „V archíve ich mám veľa, zatiaľ sa mi fotiť nelení. Od filmárov som sa naučil, že niekedy treba prekonať lenivosť a siahnuť do batohu po foťák. Zábery zo situácií v zlom počasí, v ťažkých podmienkach bývajú tie najlepšie…“

Peter Hámor bude dnes (štvrtok, 9. 10. o 18.00 h) prezentovať aj svoj krátky dokumentárny zostrih z úspešného výstupu na Shisha Pangmu. Na vrchol najnižšej z osemtisícoviek vystúpil na jar tohto roku.