Browsed by
Značka: moderator

„Trapasy“ neobchádzajú ani moderátora

„Trapasy“ neobchádzajú ani moderátora

Už piaty rok je neodmysliteľnou tvárou a hlasom festivalu. Uvádza premietanie filmov, slávnostné ceremoniály, aj besedy s hosťami. Niekdajší moderátor Rádia Expres Marian Galajda si popradský festival užíva spolu s divákmi.

 

Aká bola tvoja reakcia, keď ťa organizátori oslovili s ponukou moderovať MFHF?

Bola to výzva. Do tej chvíle som poznal festival len ako novinár, ktorý sa príde akreditovať, sadne si do sály, pozrie filmy, nájde zaujímavých hostí a urobí s nimi do rádia atraktívny materiál. Tým bol festival pre mňa vybavený. Vo chvíli, keď prišla ponuka na moderovanie, ani som tomu celkom neveril.  S o to väčšou radosťou som to skúsil.

Je nejaký rozdiel moderovať takýto typ festivalu a povedzme nejakú spoločenskú akciu?

Je typ akcií, kde sa od moderátora len chce, aby vzal do ruky mikrofón a prepojil čas medzi dvomi pesničkami. To je také už skoro remeselné moderovanie. Potom sú však podujatia ako popradský MFHF, kde je moderovanie súčasťou atmosféry. Tú vytvárajú ľudia, ktorých niečo spája, v tomto prípade sú to hory a príroda. Keď je dobrá atmosféra, moderovanie je niekedy takmer ako dialóg, rozhovor s niekým, o kom vieš, že máte niečo spoločné.

Ako sa teda cítiš v úlohe moderátora MFHF?

Veľmi dobre. Ľudí z organizačné štábu poznám roky a akokoľvek pateticky to bude znieť, sme partia, ktorá ťahá za jeden povraz. To najdôležitejšie, čo chceme, je vidieť po premietaní ako z kinosály vychádzajú diváci a je na nich doslova vidieť, že majú silný zážitok. A to je cieľ nás všetkých – od toho kto zostavuje program, cez toho, kto moderuje až po toho, kto lepí plagáty či stojí v šatni.

Zažil si počas moderovania MFHF nejakú kurióznu situáciu, moderátorský trapas?

Jednoznačne vedie scénka z jedného ročníka, kedy som otváral festival – a začal som ho bez riaditeľky, Mariky Hámorovej. To bolo fakt silné. Ale zachránili sme to celkom elegantne. So zvukovou réžiou sme sa dohodli, zastavili zvučku, znovu sa rozsvietilo v sále. Vyšiel som opäť na pódium a obrátil sa na divákov: A vy mi nenašepkáte, že som zabudol na Mariku? Za velikého potlesku Marika vyšla k mikrofónu a festival oficiálne otvorila. Tak sa nám to na druhý pokus vydarilo. Trapasom sa človek nevyhne, záleží len na tom, ako zaimprovizuje. Tu sa potvrdzuje, že ak je príjemná atmosféra, tak aj podobný prešľap ľudia zoberú s humorom.

Spomenieš si aj na situácie, ktoré sa ťa silno emočne dotkli?

Z tohto pohľadu boli v mojej festivalovej moderátorskej kariére tri silné momenty. Prvým bolo stretnutie s himalájistom Petrom Habelerom. Človek s úžasnou charizmou, ktorý nemusel veľa rozprávať, stačilo pár viet, ale vždy trafil klinec po hlavičke. Tak si predstavujem človeka, ktorý veľa zažil a niečo vie, ale zostala mu prirodzenosť a skromnosť. Myslím, že horolezci, ktorí sa hrajú na velikánov, by sa mu mohli klaňať. Začínali s Messnerom ako parťáci, vidíme, kto kde je, Peter dodnes chodí po kopcoch s ľuďmi… Keď sme dali Petrovi otázku, akú radu by dal ľuďom, ktorí chodia do hôr, povedal len jednoduchú vetu, ale bolo to také silné, že to rezonovalo v každom divákovi. Druhým silným zážitkom  bola beseda s priamymi účastníkmi prvého úspešného československého výstupu na   osmetisícovku, na Nanga Parbat. To mi padla sánka. Ľudia, ktorí spolu niečo pred štyridsiatimi rokmi zažili sa znovu stretli a bolo to ako včera. Vedeli na seba nadviazať, doberať sa, v pozadí bolo cítiť silné puto medzi nimi. Tu bolo vidieť, čo dokáže s ľuďmi urobiť jeden cieľ, jedna méta – pri zachovaní obyčajnej ľudskosti. No a tretí moment bol tiež silný, ale z trochu inej roviny. Bol záver festivalu, premietali sme medzi ocenenými filmami príbeh base jumpera Felixa Baumgartnera. Reálne v tom istom čase sme v zákulisí sledovali jeho pokus, pri ktorom ako prvý na svete chcel voľným pádom prekonať rýchlosť zvuku.  Felix šťastne dopadol a v ten moment som vyštartoval na pódium, film o ňom sa práve končil. Urobil som gesto, ako on vo filme a divákom som oznámil, že pred pár sekundami Felix úspešne zoskočil. Tak geniálne vymyslieť dramaturgiu festivalu – to sa podarí iba v Poprade.

Bývajú aj situácie, ktoré ťa pri moderovaní rozhodia, zaťažujú, vyvedú z miery?

Nebavme sa o vykoľajení, na to som už starý pes. Trému nemám, pred takýmito akciami mám iný problém. Stane sa mi občas, že pred náročnými momentmi dokážem zaspať a zmeškať začiatok. Príprava na festival je síce náročná, ale baví ma to. Najviac si dávam záležať na príprave besied s hosťami. Snažím sa urobiť rozhovor, ktorý by bol zaujímavý pre každého diváka a aby som našiel aj niečo, o čom diváci nemali možnosť sa pred tým dozvedieť, dočítať…