Vzácna premiéra

Vzácna premiéra

Najnovší film Pavla Barabáša je príbehom Zoltána Demjána. Prevedie nás svetom vysokých hôr, ako aj osobnými životnými cestami, vnútorným svetom horolezca, ktorý neraz balansoval na hrane. „Dhaulágirí je môj Everest“ bude mať už zajtra o 18.00 premiéru spojenú s autorskou besedou.

Od prvého slovenského výstupu na Everest prešlo 37 rokov (15. 10. 1984). Ako dlho si sa pohrával s myšlienku sfilmovať túto expedíciu?

So Zolom Demjánom sme spolupracovali na mnohých projektoch. Spomeniem film Everest – Juzek Psotka, alebo dvojdielny film o histórii slovenského himalájskeho horolezectva Vábenie výšok. Pri tom poslednom som sa dostal k materiálom o jeho výstupe JZ pilierom na Dhaulágirí, ktorý doposiaľ ako jediný slovenský výstup dostal ocenenie Výstup roka 1988 od expedičnej komisie UIAA. Minulý rok som sa dozvedel, že Zolo má niekde v krabici staré celuloidové filmy z jeho rôznych výstupov v Himalájach, ktoré ešte neboli spracované. To ma, samozrejme, zaujalo. Problémom bolo, kde by sa tieto filmy dali ešte kvalitne prepísať, nakoľko už boli poškodené a chytala sa ich pleseň. Keď som po zdigitalizovaní v SFÚ videl, aké perfektné zábery nakrútil Zolo na svojich osemtisícovkách, už nebolo otázkou či film urobím, ale ako ho uchopím.

Pamätáš si, ako si vnímal výstup Juzeka so Zolom Ty, pred 35 rokmi?

Juzek Psotka bol môj učiteľ i predseda nášho bratislavského horolezeckého oddielu Slávia SVŠT. To, že sa z expedície nevrátil, sme veľmi citlivo v našej komunite prežívali. I to, ako dlho prebiehalo vyšetrovanie a venovala sa tejto udalosti aj v médiách pozornosť. Vo filme som neobišiel ani túto tragédiu.

V Poprade bude mať tento film premiéru. Aké posolstvo by si ním chcel odkázať divákom?

So Zolom sme v rozhovoroch absolvovali niekoľko tatranských túr. Veľa sme debatovali aj v jeho drevenici v Zázrivej. V súčasnej dobe je mentálny kouč, pomáha ľuďom zorientovať sa nielen vo vlastných životoch, ale i v globálnych otázkach. Priznám sa, že som sa po týchto rozhovoroch začal aj ja inak pozerať na život.

Aké sú tvoje pocity, ako vnímaš svoj film očami diváka?

Film som dokončil tesne pred popradským festivalom. Zatiaľ ho nikto nevidel. Dokonca ani Zolo. Snažil som sa urobiť ho najlepšie ako viem. Ale myslím, že žiadny režisér dopredu nevie, aký film vytvoril, lebo je v ňom od začiatku ponorený. Chýba mu odstup, „tajomstvo“ prvého pozretia. Takže na každú premiéru idem s malou dušičkou ako film príjmu diváci, lebo umením filmu je osloviť práve ich.

 

(k8)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.