Browsed by
Kategória: 27. ročník

Horolezectvo na hranici snov

Horolezectvo na hranici snov

Ako prvý hosť sa na festivale predstaví nemecko-slovinská dvojica cestovateľov a lezcov Ines Papert a Luka Lindič, ktorí vedia, aké to je prijímať výzvy ako profesionálni športovci aj ako pár.

 

Ines sa narodila v nemeckom Sasku a svoju lásku k horám objavila, keď mala 20 rokov. Vyštudovala fyzioterapiu, a potom nabrali veci rýchly spád. Stala sa štvornásobnou majsterkou sveta a viacnásobnou víťazkou svetového pohára v lezení na ľade. Na Festivale lezenia na ľade v Ouray v roku 2005 prekonala všetkých mužov a stala sa absolútnou víťazkou podujatia. Po ukončení súťažnej dráhy v roku 2006 sa začala aktívne venovať prvovýstupom a expedíciám na skale i na ľade. Je empatická k mladým lezcom či ľuďom v núdzi. Táto túžba deliť sa o spoločné chvíle s inými korešponduje aj s jej hodnotami v horách: dosahovanie cieľov v duchu priateľstva a súznenia s ostatnými lezcami.

Read More Read More

V porote po druhý raz

V porote po druhý raz

Úlohu porotcu na Medzinárodnom festivale horských filmov si mohol vyskúšať už minulý rok. Český novinár, spisovateľ, kameraman a priekopník snowboardingu v Česku, Boris Hlaváček, sa podelil v krátkom rozhovore o svoje očakávania a dojmy z tohto ročníka festivalu.

 

V porote Medzinárodného festivalu horských filmov ste sa objavili už minulý rok, viete nám teda povedať, aké sú vaše očakávania pre tento ročník?

Najviac som zvedavý na nové filmy slovenských filmárov (dúfam, že nejaké budú), pretože sú skutočne svetoví a vždy ma niečím novým milo prekvapia. Dúfam tiež, že sa objaví viac filmov ukazujúcich nielen krásu hôr, vody, oblakov, ale predstavia nám silu ľudskej vôle, nevzdávania sa a hlavne – a to patrí k horám – nesebeckosť, ľudskosť, obetovanie sa pre druhých, skromnosť. Rovnako uvedomenia si, že príroda je niečo viac ako my ľudia. Tiež sa teším na stretnutie s organizátormi festivalu, ktorí sú skvelí. Obdivujem Mariku i Petra Hámorových nielen za skvelú organizáciu festivalu, ale aj za ich ľudský a srdečný prístup k druhým. Peter, ktorý je svetovou horolezeckou legendou, je obdivuhodný aj pre jeho skromnosť – práve tá by mala ísť príkladom všetkým. Hádam si to účastníci festivalu všimnú a vezmú ako príklad.

Read More Read More

Tradícia je dar ľudí ľuďom

Tradícia je dar ľudí ľuďom

Meno Pavol Barabáš sa s Medzinárodným festivalom horských filmov spája už od jeho 2. ročníka, kedy sem prvýkrát prihlásil vlastný film. Odvtedy svojimi filmami pravidelne obohacuje ponuku festivalu. Tento slovenský cestovateľ a významný režisér za ne v priebehu rokov získal viac ako 250 ocenení a v rozhovore nám priblížil aj jeho najnovší dokument Svetozár Stračina.

Vaše filmy sú už roky neoddeliteľnou súčasťou Medzinárodného festivalu horských filmov. Ako vnímate tento fakt a festival samotný?

Myslím, že hlavne vďaka tomuto festivalu ma nadchlo venovať sa filmom o horách a prírode. Hneď na 1. ročníku ma okúzlil film austrálskeho režiséra Michaela Dillona Od mora k vrcholu Everestu. Vtedy som si povedal, že by som chcel vytvoriť horský film, ktorý by sa dostal na tento festival. Hneď na druhý rok som prihlásil dokument  Karakoram Highway. Odvtedy sa už pre mňa stalo tradíciou, že sa každoročne s filmami zúčastňujem festivalu. Za tých 25 rokov to bolo skoro 40 filmov, čo asi naznačuje môj vzťah k festivalu i popradskému publiku.

Read More Read More

Nepoznaný svet pod hladinou plies

Nepoznaný svet pod hladinou plies

Vo Vysokých Tatrách je viac ako 100 plies. Tieto jazerá ľadovcového pôvodu ukývajú množstvo tajomstiev. Niekedy sa práve pri ich podrobnom skúmaní vynára nespočetné množstvo otázok, na ktoré sa ťažko hľadajú odpovede. Život v ľadových vodách tatranských plies divákom priblížil potápač a ekológ Pavol Kráľ.

Jeho najnovší film dostal príznačný názov „Otužilci tatranských plies“. Môžete sa tešiť na známejšie i úplne nové poznatky o vodných „príšerkách“ obývajúcich nehostinné prostredie našich plies – na druhy, ktoré tu pred desaťtisíc rokmi zanechala posledná doba ľadová.

Read More Read More

Dokumentárna fotografia Vlada Šifru

Dokumentárna fotografia Vlada Šifru

Festival každoročne ponúka návštevníkom okrem bohatého portfólia filmov aj sprievodné podujatia. Už tradične program dopĺňajú dve fotovýstavy. Jednu z nich môžete zahliadnuť v priestoroch popradského OC Forum – predstavuje výber tých najzaujímavejších záberov z posledného obdobia amatérskeho fotografa a filmára Vladimíra Šifru.

 

Jeho tvorba je zameraná na fotografiu krajiny, človekom nepoznačenú prírodu, horské prostredie či nočné zábery a fotky, ktoré zaznamenávajú dedinský život. „Výber fotiek na výstavu som robil intuitívne z množstva fotografií Slovenska, ktoré sa mi podarilo za posledných päť, šesť rokov odfotografovať. Krajinárska fotografia je to, čomu sa venujem od začiatku, mám k nej zo všetkých žánrov najbližšie. Možno aj preto, že som vyrastal na dedine, do naozajstného, ťažbou nezničeného lesa, najstaršej rezervácie v Slovenskom raji, som to mal tridsať minút chôdze,“ prezradil Vlado.

Dokumentárna fotografia ho priťahuje najmä pre možnosť zachytenia pominuteľného okamihu. Podľa jeho slov je každý deň iný a s tým sa mení aj samotná krajina: „Mohol by som sa vrátiť každý týždeň na to isté miesto, no podmienky na fotenie by neboli nikdy rovnaké.“ Okrem klasických záberov sa venuje aj časozbernému snímaniu – tzv. timelapse. Za sebou má tiež spoluprácu s takými tvorcami, ako sú napríklad Tomáš Hulík či Pavol Barabáš. Vlado fotoaparátom zachytáva najmä krásu Tatier, Slovenského raja, Spiša či Kráľovej hole, no neopomína ani ďalšie očarujúce kúty Slovenska: „Kráľová hoľa, pod ktorou som vyrástol, ma naučila, aké vedia byť hory drsné a krásne zároveň.“

Fotografovaniu sa venuje od svojich šestnástich rokov a aj keď nie je jeho živobytím, nespí na vavrínoch a stále sa snaží zlepšovať. „Dobrá fotka je pre mňa tá, ktorá rozpráva svoj príbeh, bez zbytočného vysvetľovania situácie a tiež si zaslúži vytlačiť vo veľkom formáte na papier.“ Skalní fanúšikovia MFHF si Vladove zábery možno vybavujú – prvýkrát sa v rámci festivalu predstavil pred štyrmi rokmi, vtedy to boli čiernobiele fotky.

(maš)