Film Tatry nie sú málo! nebol jediný z produkcie Markéty Hanákovej, ktorý okúsil plátno nášho festivalu. Piatkový posledný blok uzatvoril jej dokument Slovenským divokým západom, ktorý nebol pôvodne určený širokej verejnosti: „Kameru a foťák máme na našich cestách skoro vždy v batohu. Najprv sme točili len tak, pre domáce potreby, časom sme si ale povedali, že by bola škoda sa o zábery tejto nádhernej krajiny nepodeliť aj s ostatnými.“

Autorka, fascinovaná slovenskou prírodou, vo svojom filme nešetrí pestrými opismi Muránskej planiny, vďaka ktorým majú diváci možnosť úplne sa ponoriť do deja. „Nie líšky, ale vlky a medvede tu dávajú dobrú noc. Nekonečné stáda oviec, lístie hýriace farbami jesene, ktoré sa tichučko znáša k zemi, huby všade, kam sa len človek pozrie, nad zemou sa váľajúci hmlistý opar… Už v 13. storočí sa tu na koňoch preháňali uhorskí panovníci a dnes tu tulákovo srdce zaplesá. O turistov tu človek aj tri dni nezakopne a nocľahy pri ohníku na lúkach uprostred temných lesov zasiahnu svojou prírodnou umeleckou poéziou aj celkom neromantické duše. Vnútro Slovenska ukrýva Muránsku planinu, ktorá však planinou vôbec nie je. A to je presne to, čo nás nalákalo bližšie spoznať túto tajomne poetickú časť Slovenska.“

Opisy ako aj tento dotvárajú celkovú atmosféru krátkeho dokumentárneho diela, natočeného na jednej z mnohých ciest lezkyne Markéty Hanákovej a jej partnera Zdeňka Hodináře, ktorí sa svojou vášňou pre hory netaja: „Už sa teším, ako sa so Zdeňkom znova spoločne naviažeme na jedno lano, nasajeme neopakovateľnú vôňu tatranskej žuly a budeme sa šplhať nahor, na ďalší štít a na vrchole si užívať fantastické tatranské výhľady, alebo pokojne aj hmlu – aj tá má niečo do seba.“

 

(Táňa)