O tom, že Balkán je miesto, ktoré má čo ponúknuť aj horalom a turistom, sa z roka na rok presviedča čoraz viac ľudí. Dôkazom je aj premiérový dokument Jakuba Pigu Rila & Pirin – v hlavných úlohách bulharské hory a päť kamarátov.

 

Ako sa zrodila myšlienka zaznamenať tento trip na kameru a pustiť ho do sveta?

Výlet do Bulharska sme plánovali dopredu asi osem mesiacov. Zhodou náhod som si mesiac pred odchodom kúpil novú zrkadlovku a nejaké vybavenie na natáčanie, a tak som sa rozhodol odskúšať ho v Bulharsku. Samozrejme, vtedy som ešte nevedel, že z toho vznikne dokument, očakával som krátke video a nejaké tie fotky.

Počas cesty autom som začal natáčať a začalo ma to veľmi baviť. Od ostatných som hneď dostal upozornenie, že na mňa nebudú počas chodenia čakať – aby som natáčal a fotil. Už na prvom kilometri som zistil, že si nerobili srandu. Nasadili rýchle tempo a nečakali. Každú moju zastávku na video/fotku mi ušli a musel som ich dobiehať, aby som niečo natočil aj z ich perspektívy. No nevadilo mi to – predsa len takto vznikajú autentické zábery, aj keď bolo extrémne náročné dobiehať ich rýchle tempo s nie úplne ľahkou technikou. Ale aby som sa iba nesťažoval, nemusel som brať časť stanu, takže mi samozrejme aj pomohli :). Po návrate domov som pomaličky začal editovať videá.

Ak sa nemýlim, ide o vašu prvú podobnú filmársku skúsenosť – ako sa vám darilo pri spracovávaní záberov?

Nemal som žiadnu maximálnu minutáž, editoval som to, ako to išlo, deň po dni. Zháňal som hudbu, tvoril animácie a po šiestich mesiacoch práce z toho vznikol „krátky dokument“, ako som to nazval, pretože prvotne to malo byť krátke video z výletu.

Keďže študujem v Dánsku, prvú „predpremiéru“ som spravil v našom apartmáne, kam prišlo pätnásť ľudí z rôznych krajín. Bral som to ako test, pretože jazyk bol slovenský, hoci boli k dispozícii anglické titulky. Po zahliadnutí dokumentu boli všetci očarení, čo ma veľmi prekvapilo, keďže polovicu vtipov ani nepochopili kvôli jazykovej bariére. Po tejto skúsenosti som sa rozhodol urobiť premiéru na Slovensku, kde sa mi podarilo vybaviť kinosálu. Spravil som dizajn na lístky, plagáty a premiéra bola pripravená. No a keďže aj tá zožala úspech, rozhodol som sa dokument prihlásiť na outdoorové festivaly.

Čo návštevníkom ponúkajú tieto bulharské kopce? Je to iný typ turistiky, než aký môžeme zažiť napríklad v Tatrách?

Rilu a Pirin sme si vybrali z toho dôvodu, že nie sú preplnené turistami. Ako prvé sme zdolali pohorie Pirin, kde bolo trošku viac ľudí, ale stále menej ako v našich Tatrách. Je to krásne skalnaté pohorie s úžasnou hrebeňovkou Koncheto a nádhernou panorámou. Rila bola menej skalnatá, no zato oveľa divokejšia ako Pirin. Často sme sa brodili veľkou burinou, strácali sme sa zo značky a za celé dni stretli jednu českú partiu, potom už iba zopár ľudí na chatách. A čo ma veľmi milo prekvapilo boli ceny služieb na chatách.

Boli aj krušné chvíle?

Celý tento výlet prebehol bez nejakých vážnych komplikácií, až na jednu búrku, pred ktorou sme sa stihli skryť v chate. No a samozrejme chlieb (keď sme sa zbavili plesne a pokračovali v jeho spracovaní :)) nepočítam, s tým človek musí počítať, keď je v horách dlhšie ako dva, tri dni.

Čo pre vás z filmárskeho hľadiska znamená takáto skúsenosť?

Tento projekt a hlavne pozitívna reakcia ľudí, radosť, smiech a motivácia divákov ísť niekde do hôr po premiére ma podporili v nevzdávaní sa. Aj vďaka tomu pokračujem v natáčaní a fotení, hoci je to finančne, časovo a fyzicky náročné.

Máte nejaké ďalšie filmárske plány?

S priateľmi plánujeme ďalšie spoločné expedície. Tohto roku sme mali ísť do Macedónska, no nakoniec vypadli dvaja chalani. Tak sme sa rozhodli ísť iba do Chorvátska, kde som žiaľ hneď prvý deň spadol a musel som ísť do nemocnice zašívať nohu. Tento rok z expedície vzniklo iba ďakovné video pre rodinu, ktorá mi pomohla dostať sa z údolia dole.

Film Rila & Pirin však nebol môj jediný projekt. Mesiac po zašití nohy som sa vybral na natáčanie dokumentu s Honzom a Rastym. Honza a jeho nezvyčajný parťák Rasty (Saarloosov vlčiak) sú úžasná dvojka, ktorá spolu prekonala napríklad už aj Mont Blanc. Tento dokument plánujem dokončiť na ďalší rok.

(maš)