To je motto, podľa ktorého sa Milan Ohurniak riadi pri potulkách svetom a prírodou. Od malička ho baví šport a fotografovanie. K filmovej tvorbe bolo treba spraviť už len krok a preto v roku 2008 založil značku Horal Studio Barney, pod ktorou vytvára filmové diela nielen z horského prostredia, ktoré boli ocenené aj na medzinárodných súťažiach.

Ako dlho trvala tvorba filmu, s ktorým tento rok súťažíte (Šmollovo kráľovstvo)?

Tvorba trvala zhruba tri mesiace, z dôvodu, že v pandémii bolo viac času. Dá sa povedať, že to bola krátka reportáž. Filmy točím popri zamestnaní, som amatérsky filmár. Síce vypomáham pre televíziu a spolupracujem s významnými režisérmi, ale je to moje hobby.

Čo si myslíte, že osloví porotu na Vašom filme najviac? Na čo ste najviac hrdý?

V prvom rade som hrdý na to, že sa môj film dostal na MFHF. Zaujíma ma kritika poroty, vďaka ktorej sa človek môže posunúť ďalej. Viac ma ale zaujíma reakcia divákov, či sa im film zapáči alebo nie. Diváci majú rôzne pohľady na filmy, majú veľa nálad a pocitov.

Vyskytlo sa niečo, čo vás počas natáčania prekvapilo?

Neskutočne ma zaujalo, že existuje modrá výzdoba v jaskyni. Tých modrých jaskýň je na svete naozaj len pár, tobôž v Európe a jedna takáto rarita sa nachádza u nás na Slovensku. To je naozaj výnimočné. Táto jaskyňa bola oficiálne objavená v roku 2016, čiže iba nedávno.

Kto vám najviac pomáhal počas celej tvorby filmu?

Okrem toho, že som amatérsky filmár, tak som aj v amatérskom klube Nicolausclub, no a toto bolo niečo ako výlet autorov Nicolausfilmu. Je to myslím najstarší klub na Slovensku, ktorý sa stretáva, má taktiež veľa ocenení. Členovia klubu, ktorí boli na výlete, mi pomáhali pri tvorbe, napr. Ján Kuska, ktorý je vo filme vyspovedaný a film taktiež komentuje.

Čo bola pre vás najväčšia motivácia počas filmovania?

Moja motivácia bola, že som sa niečo dozvedel a že som na vlastné oči mohol vidieť prírodné čaro, ktoré na Slovensku máme. Zdalo sa mi, že o tejto jaskyni vieme len málo a myslím si, že by to bolo dobré ostatným ukázať. Aj to bolo pre mňa motiváciou.

Pochádzate z nejakej filmárskej rodiny, alebo ste sa k filmárčine dostali sám?

Nemôžem povedať, že sme filmárska rodina, ale k umeniu ma priviedol otec – naučil ma fotografovať. Cez hľadáčik a objektív som objavoval svet, no a keďže sa mi zapáčilo zábery rozpohybovať, tak som v roku 2008 išiel na expedíciu na Kaukaz a zadovážil som si kameru. Zrazu som sa stal kameramanom a spravil som prvý film „Expedícia Kaukaz“. Poslal som ho na amatérsku súťaž, kde ma zaň skritizovali, ale to ma neodradilo a pokračujem ďalej vo vytváraní diel.

 

Klára Stejskalová