Mária Dutková (SK) je nadšená cestovateľka a aktívna športovkyňa. V šestnástich sa stala členkou trenčianskeho horolezeckého spolku a lezie dodnes. Na svojom konte má hromadu zahraničných expedícií, lezenie nielen v Tatrách, ale aj v talianskych Dolomitoch či zlanenie najvyššieho vodopádu sveta Salto Angel vo Venezuele. Spoločným menovateľom všetkých jej zážitkov je adrenalín a dobrodružstvo, no to, čo má v živote najradšej, pretavila tiež do organizácie úspešného outdoorového festivalu HoryZonty v Trenčíne.

Marka, prezradili ste mi, že na 28. ročníku MFHF ste sa v úlohe porotkyne ocitli vôbec po prvý raz. V čom pociťujete zásadné rozdiely medzi úlohami festival chystať/snímky hodnotiť?

Áno, toto je pre mňa úplne nová poloha. Každoročne mi očami prejdú desiatky filmov. Mám pocit, že viem vytušiť, čo sa divákom bude páčiť a čím je ten-ktorý film zaujímavý či výnimočný. Ale rozhodovanie o tom, ktorý je najlepší a prečo, som vždy prenechávala porotcom. Častokrát sa moje tipy zhodovali s ich výsledkami, čo ma, samozrejme, potešilo. Zorganizovať celý festival a hodnotiť filmové snímky sú dve neporovnateľné činnosti, no bezpochyby každá z nich má svoje krásne chvíle.

Vybrali ste si už z tohtoročnej ponuky svojho favorita? Čo podľa vás dobrému outdoorovému filmu nesmie chýbať?

Niekoľko favoritov mám a som veľmi zvedavá, nakoľko sa môj vkus bude zhodovať so vkusom mojich porotcovských kolegov. Mne osobne pri dobrom filme rezonuje výkon, dynamika deja, jedinečné osobnostné črty protagonistov, pútavá hudba, farebnosť… Proste musí mať taký ten ‚flow‘.

K vašim najväčším vášňam patrí lezenie a cestovanie – čo sú vaše osobné topy, ktorý výstup či expedícia majú pre vás najväčšiu hodnotu?

Je nadnesené nazývať to najväčšími vášňami, ale áno, veľmi rada leziem a celkovo sa udržiavam v kondícii – nielen lezením, ale aj behaním, plávaním, v zime lyžovaním. No nepohrdnem ani prácou v záhradke či leňošením s knižkou v ruke. Pri zlaňovaní Salta Angel som si prešla všetkými druhmi emócií a výrazne som sa posunula za svoje vtedajšie hranice nielen fyzicky, ale hlavne mentálne. Tie zážitky, ktorými sme si vtedy všetci prešli, sú vysoko neprenosné!

Čo vy a Tatry? Máte tam svoje obľúbené miesto, vežu, štít?

Jááj, Tatry naše malebné! Mám ich rada, a aj keď som z nížin a v súčasnosti sa viac pohybujem po okolitých skalkách, vždy sa tam veľmi rada vraciam. Západná Lomnica je top, nielen pre tie úžasné spomienky.

A aké dobrodružstvo vás čaká v najbližšom období? 

Myslím si, že v tejto neistej dobe bude pre mňa najväčším dobrodružstvom zdarné uvedenie 15. ročníka HoryZontov jeho verným divákom a obdivovateľom.

(maš)