Na jeho začiatku bola partia priateľov, plán, odhodlanie a veľká túžba. Autor druhej slovenskej snímky tohtoročného festivalu Milan Ohurniak alias Barney spolu so svojimi kamarátmi – manželskou dvojicou Ivetou a Jarom plánoval výstup na Gran Paradiso (4 061 m n. m.) už nejaký čas. „Paradiso sa mi zavŕtal hlboko do hlavy, priam magicky ma priťahoval a nedal mi spávať,“ prezradil Milan. „Vždy keď som našiel nejaké informácie o tomto kopci, hltavo som ich čítal a v duchu som sa tam už videl.“

Hoci sa sprvu zdalo, že dominanta Grajských Álp partii nie je súdená (termíny, počasie, peripetie cestou do Talianska…), štvortisícovku nakoniec spoločne pokorili. Výsledkom šesťdňového dobrodružstva je súťažný dokument Gran Paradiso Tour. Natáčanie bolo od začiatku v pláne, no pri takýchto cestách nikdy nevedno, ako to nakoniec celé dopadne. „Po príchode do Pontu začala moja úloha kameramana. Cestou na vrchol sa mi rodili nove nápady a myšlienky, no reálne prostredie okolitej prírody a jej bezhraničná nevyspytateľnosť ma brzdili a držali pri zemi,“ priblížil vznik dokumentu jeho tvorca. Barneyho prianím od začiatku bolo, aby bol film motiváciou pre ďalších dobrodruhov, no tiež aby si aspoň touto cestou dominantu najstaršieho talianskeho národného parku mohli vychutnať aj tí, ktorí sa do týchto končín nedostanú.

Príroda trojici prichystala nástrahy v podobe ľadu, snehu či silného vetra, počasie sa neustále menilo a prognózy nesľubovali nič dobré. Gran Paradiso je kopec, ktorý dokáže preveriť fyzickú kondíciu, netreba ho preto podceniť. Dobré je sa naň pripraviť aj čo sa týka aklimatizácie – v blízkom okolí je na to dostatok príležitostí. Výstup naň bol teda aj o šťastí, improvizácii a poriadnej dávke húževnatosti. „Pre mňa je výstup na Gran Paradiso obrovským zážitkom a splneným snom. Takýto veľký kopec je aj fyzickou previerkou, no na druhej strane odmenou zostáva neopakovateľný zážitok v podobe zjazdu na lyžiach,“ uzavrel Milan.

„K horám mám úctu. Hľadám ich čaro, ktoré sa snažím zachytiť a následne sprostredkovať oku diváka. Človeka držia v strehu – dokáže pohotovejšie reagovať v živote. Zdá sa mi, že ľudia so skúsenosťami z podobných vysokohorských výstupov sú viac životaschopní, samozrejme, ak nejdú proti zdravému rozumu. Mieru rizika a svoje hranice si však musí určiť každý sám.“  Milan Ohurniak