Súčasťou MFHF bola aj premiéra nového filmu jedného z našich  najoceňovanejších dokumentaristov Pavla Barabáša. Sám režisér v rozhovore prezradil, ako ich dobrodružná výprava vyzerala a ako žijú indiáni.

 V závere sobotňajšieho večera videli diváci MFHF v Poprade premiéru vášho nového filmu s názvom „Tieň jaguára“. Môžete v krátkosti prezradiť, o čom tento film je?

Bol to sen Becka. Film začína na venezuelskej rieke Caura. Od indiánov Yekuana sme dostali zvolenie na cestu do oblasti nikoho. Celé dni pádlujeme proti prúdu malých riek a všetko najnutnejšie na prežitie v divočine máme v pár vakoch. Mali sme šťastie a nachádzame prírodných indiánov – lovcov. S nimi prechádzame vysokými horami Amazonie Sierra Maighalida do neznáma netušiac, kde nás zavedú. Dostali sme sa napokon do raja.

Čo znamená samotný názov filmu, prečo práve „Tieň jaguára“?

Indiáni sa jaguára veľmi boja, lebo nikdy nevedia, či je to skutočný jaguár alebo prevtelený duch, ktorý môže priniesť zlo celému spoločenstvu.

 Počas natáčania dokumentu ste strávili dlhý čas priamo v osade Indiánov. Ako je možné, že vás vôbec medzi seba prijali? Mali ste vymyslenú nejakú stratégiu, ako sa s nimi spriateliť a nakloniť si ich na svoju stranu?

Do indiánskej osady sme prišli naozaj zničení s loveckou skupinou. Deti i ženy sa nás spočiatku báli, utekali pred nami, schovávali sa, na čom sa muži zabávali. Honza Dungel je maliar pralesa a začal maľovať okolité vtáky, na čo boli zase oni zvedaví. Postupne sme sa stali súčasťou ich života a mohli sme sa zúčastňovať všetkého, čo sa v osade i mimo nej dialo. Neveril som, že sa dá niečo také ešte na našej planéte zažiť.

 Mohli by ste opísať, ako vyzeral ich bežný deň? Ako trávili čas, čím sa živili?

Prírodní indiáni sú rovnostárska spoločnosť. Nemajú náčelníka, ktorý by im rozkazoval. Všetko sa deje akosi prirodzene. Ráno začne niektorá zo žien tancovať v kruhu s košom na plody a prosiť duchov pralesa o hojnosť. Postupne sa pridáva, ktorá chce. Keď je ich už dosť, vybehnú na zber do pralesa. Keď sa vrátia, celá osada čistí jedlo a spolu varia. U lovcov je to podobne. Sebectvo ani chamtivosť sa netoleruje. Sú súčasťou prírody a tak aj žijú.

 Čo ste si z tohto vášho zážitku odniesli vy a čo chcete, aby si odniesol divák?

­Som racionálny človek, ale život s indiánmi mi dal dôležité poznanie. Pochopil som, že ich archetypy sú zakódované hlboko v každom z nás. Ak im porozumieme, budeme rozumieť viac sebe i spoločnosti, v ktorej žijeme. Dnes už sa na dianie v nej pozerám očami kmeňa. Každý indián sa snaží robiť všetko pre jeho blaho. Zdieľa s ním všetko. Sebectvo a chamtivosť musí byť v zárodku likvidované, lebo to poškodzuje kmeň. Taký človek je vylúčený z komunity, je ignorovaný. Nešťastím našej spoločnosti je, že mnoho ľudí okráda vlastný kmeň. Čím vyššie postavený človek, tým je to sofistikovanejšie. Preto spoločnosť na takéto okrádanie veľmi citlivo reaguje.

(bea)