Vodopády ako zdroj inšpirácie a pokoja

Vodopády ako zdroj inšpirácie a pokoja

Súčasťou festivalu sú dve fotovýstavy. Vo foyeri Mestského úradu vás krásami Tatier a Slovenského krasu prevedie Milan Kapusta, 1. podlažie nákupného centra Forum bude do 18. októbra skrášľovať výstava „Čaro slovenských vodopádov“. Ich dynamiku, silu a čaro zachytil Vladimír Šifra, ktorý nám porozprával aj o tom, koľko prebdených nocí stojí za niektorými zábermi.

Divákom je tvoje meno dobre známe – na MFHF si vystavoval už aj v minulosti… 

Na MFHF vystavujem tretí raz. Prvá výstava (2015) bola zameraná na čiernobielu krajinu Islandu a Tatier. Na druhej (2018) s názvom OKAmihy som ukázal najkrajšie miesta Slovenska v čiernobielej aj farebnej podobe. Teraz som zvolil tému vodopádov.

Prečo práve vodopády?

Sú pre mňa veľkou inšpiráciou a zároveň miestom, kde nachádzam vnútorný pokoj. Vyrástol som v Slovenskom raji. Každú nedeľu sme s otcom chodili na túry do roklín – možno aj preto k ním mám blízko od útleho veku.

Na aktuálnej výstave máš 19 fotografií. Kde boli fotené?

Všetky boli fotené u nás, na Slovensku. Snažil som sa ukázať najkrajšie vodopády, ktoré tu máme, aj keď nie všetky sa vošli do výberu. Prevláda Slovenský raj, čo je prirodzené, keďže je to na vodopády najbohatšie územie a moja srdcová záležitosť, kde som vyrástol ako turista aj ako fotograf. Sú tam tiež fotografie z Nízkych a Vysokých Tatier, Liptova, Spiša, či oboch Fatier. Okrem známych a turisticky dostupných vodopádov sa nájdu aj menej známe a turisticky neprístupné. Jeden vodopád z Nízkych Tatier, ktorý som v popise ani bližšie nelokalizoval, je naozajstnou lahôdkou. Charakterom sa podobá na známy islandský vodopád, poza ktorý sa da prejsť. Leží v bočnej dolinke bočnej doliny a o jeho polohe nevedia ani domáci. V dnešnej dobe Instagramov, keď sa aj z neznámeho miesta stane masovo navštevovaná lokalita, som ho radšej bližšie nelokalizoval.

Spolupracoval si aj so známymi slovenskými filmármi. Kde môžeme vidieť tvoje zábery?

Prvým filmom boli Cesty Slovenskom od Tomáša Hulíka. Stretnutie s Tomášom prišlo, keď som sa začal trocha viac zaujímať o video a hlavne časozberné zábery, tzv. timelapse. Zopár takýchto časozberov sa vošlo aj do Príbehov tatranských štítov od Paľa Barabáša. Ďalšia spolupráca s Tomášom bola na jeho filmoch Divoké Slovensko a Slovensko – Prítomná minulosť. Okrem dokumentov to boli tiež časozbery pre folklórnu show Zem Spieva či jingle pre spravodajskú televíziu. Minulý rok som s Marekom Vnenčákom spolupracoval na krátkom filme Pocta Zamaguriu.

Tvoje časozberné videá som sledovala so zatajeným dychom. Pohľady na nočnú krajinu – symfóniu noci a tanec hviezd.. Avšak za krátkym, dvojminútovým videom je asi množstvo prebdených nocí, možno aj niekoľko rokov práce?

Zábery do tohto videa vznikali niekoľko rokov. Nebolo to nič plánované – v noci som sa túlal po pekných miestach a fotil. Po čase som sa rozhodol, že si tieto časozbery nenechám len pre seba a počas jednej noci som z toho urobil krátke video, ktoré malo úspech a za víkend ho videlo tuším 60 000 ľudí.

Pripravuješ nejaké ďalšie projekty – výstavy, publikáciu, možno kurzy pre verejnosť…?

Nápadov mám viacero, v archíve množstvo časozberov z celého Slovenska, tak zrejme toto bude môj najbližší projekt na blížiace sa zimné večery. Vlastnú knihu by som vydal veľmi rád, myslím, že je to sen každého fotografa. Témy fotokurzov sa dotýkať vôbec nechcem, aj keď dnes to je veľmi populárne. Kamarátom vždy rád nejaké pekné miesto ukážem prípadne vysvetlím, ako čo odfotiť.

(k8)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.