Markéta Hanáková

Sama o sebe by Markéta nič moc nenapísala, tak som sa do toho pustil ja, jej kamarát a parťák. Keby vám Markéta mala niečo povedať, nič by ste sa nedozvedeli. Jej obľúbenou činnosťou je mlčanie.

Markéta je svojhlavá, tichá až škoda, fyzicky vybavená „prebiť tu tých vašich medveďov holými rukami“ a má určite kratšie nohy, protože musia byť zošúchané, keďže obišla skoro celý svet. Najmilšia je, keď nie je nablízku, protože nás, kamarátov, štve preto, že lezie v Tatrách a všade po svete viac než my. Naposledy ju prosil Radek Jaroš, či s ňou nemôže ísť do Jordánska.

Keď sa jej niekto pri glóbuse spýta, kde to vlastne všade bola, stačí jej ho len roztočiť a potom povedať: „Videl si? Hej? No to je asi tak všetko.“ Ale ešte má zopár nápadov. No, pár… Asi toľko, že hlava už viac nestíha, a tak chronicky stráca kľúče, v práci vzorky tkanív a všeobecne predstavu o časopriestore. A tiež priazeň manželiek kamarátov pre jej „ostro nabitý zadok“. A je to „provianťák“ výprav a prská, keď sa jej povie, že je dobrá.

Je chovateľsky nenáročná a vhodná aj do menších priestorov. To ona, prirodzene, popiera a najviac sa jej páči v otvorenom, skalnatom a hornatom teréne Tatier, českých pieskovcov a v pohoriach od Hindúkušu cez Kordillery až po Himaláje. Nedávno vravela, že ešte nebola v Pakistane, čo sme my, kamaráti, s hrôzou okomentovali: „Čo zase vymýšľaš?! Nikam nepôjdeš, už si sa narajzovala dosť.“

Markéta drží rekord v zjedených piraniach v ľudoprázdnej džungli pri zjazde riek Zuid a Lucia WW 4 na nafukovačke, rekord v podpichovaní parťákov, kedyže zase zájdeme na otočku liezť po piesku do púšte, rekord v dosiahnutej výške bez umelého kyslíka (7 219 m), zato s kardiostimulátorom a rekord v najväčšom počte krajín, v ktorých spôsobila svojou prítomnosťou zmätok. Cimrman by sa mohol učiť.

Toto je Markéta.

Takže jej dajte čas presvedčiť vás o opaku, o tom, že je zakríknuté dievča, nie Kalamity Jane. Mimochodom, toto je predmetom stávky, že sa jej to nepodarí a bude musieť celý týždeň jesť čipsy. Užite si ju a dajte jej, prosím, šancu niečo urobiť, nech tú stávku neprehrám.

P. S.: „Ondro Hájek tára,“ hovorím ja, Markéta Hanáková.

Markéta wouldn’t write much about herself, so I’ve taken it upon myself—her friend and partner in crime. If you asked Markéta to tell you something, you’d come away knowing nothing. Her favourite pastime is keeping quiet.

She’s headstrong and so silent it’s almost a shame, physically built well enough “to wake up your bears bare-handed”, and she must have shorter legs from constant wear, having walked nearly the entire world. She’s at her loveliest when she’s not around, because us friends get grumpy watching her climb in the Tatras and everywhere else far more than we do. The last time Radek Jaroš asked her to join him, he wanted to go to Jordan.

If someone stands her by a globe and asks where she’s travelled, she just spins it and says, “Seen it? Yeah? That’s about it.” Yet she has a few more ideas up her sleeve. A few… so many that her head can’t keep up, which is why she chronically loses her keys, tissue samples at work and any sense of time and space. She’s also lost the favour of her friends’ wives for her “seriously stocked backside”. She’s the expedition’s supplies officer and huffs indignantly if you call her good at anything.

She’s low-maintenance and would fit into smaller quarters—she’d deny it, of course—and she’s happiest in open, rocky, mountainous terrain: the Tatras, Czech sandstone areas and mountain ranges from the Hindu Kush through the Cordilleras to the Himalayas. She recently said she’s never been to Pakistan, which we friends responded to in horror: “What are you on about now? You’re not going anywhere—you’ve adventured enough.”

Markéta holds the record for piranhas eaten in a deserted jungle while rafting the Zuid and Lucia rivers (WW4) on an inflatable, the record for teasing her partners—“Let’s just nip off for some desert sand-climbing again?”—the record for altitude reached without supplementary oxygen (7,219 m), albeit with a pacemaker, and the record for the most countries in which she’s caused utter chaos by simply turning up.

This is Markéta. Give her time to prove you wrong—that she’s not a quiet mouse but a modern-day Calamity Jane. By the way, there’s a bet riding on it: if she fails, she has to eat crisps for a week. Enjoy her company and, please, give her a chance to do something—help me win that wager.

P.S. “Ondra Hájek’s talking nonsense,” says I, Markéta Hanáková.