Štvrtý raz na popradskom festivale prebral Grand Prix dokumentarista Pavol Barabáš

Slávnostným vyhlásením výsledkov a premietaním ocenených filmov dnes vyvrcholil XXII. ročník Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade.  Prestížnu Grand Prix medzinárodná porota udelila slovenskému filmu Žiť pre vášeň. Pre režiséra Pavla Barabáša je to v doterajšej histórii popradského festivalu štvrtá Grand Prix.

„Je to doslova magický film, ktorý ukázal, že myšlienky výnimočného poľského „taternika“ Wieslava Stanislawskeho sú inšpiratívne aj po takmer jednom storočí,“ uviedla porotkyňa Tamara Stys-Zaluska. Podľa slov holandského porotcu bol práve Barabášov film jednoznačným adeptom na prestížne ocenenie. „Keď sme ho dopozerali, doslova nám padla sánka a stratili sme reč. Dostal nás,“ uviedol Bob A. Schelfhout Aubertijn. Zámerom filmára Barabáša bolo ukázať, ako myšlienky legendárneho poľského lezca po 90-tich rokoch oslovujú súčasnú generáciou mladých horolezcov. Barabáš za 22. ročníkov popradského festivalu získal okrem štyroch Grand Prix aj deväť iných ocenení.

Porota v zložení Bob A. Schelfhout Aubertijn (Holandsko), Tamara Stys-Zaluska (Poľsko) a Rastislav Hatiar (Slovensko) hodnotila spolu 45 súťažných filmov z 15 krajín sveta. Za výnimočné filmové spracovanie dovedna ocenila deväť snímok. Okrem Barabášovej Grand Prix udelila Cenu poroty poľskému filmu Sati. Režisér Bartek Świderski v ňom spracováva tému straty a smútku cez otvorenú výpoveď manželky himalájistu Piotra Morawskeho, ktorý tragicky zahynul v svahoch Dhaulaghiri. Cena za posúvanie limitov horskej kinematografie putuje do Kanady filmárom Davovi Mossopovi a Ericovi Croslandovi za titul V mysli. V hranom príbehu sa tvorcovia inovatívnym filmárskym spôsobom snažia ponoriť do vnútorného sveta vášnivého lyžiara. Ďalším  oceneným titulom je britský projekt režiséra Alastaira Lee Posledná skvelá cesta. Porota mu udelila Cenu za najlepší dobrodružný a objaviteľský film. Zobrazuje lezenie najťažších obtiažností v náročnom prostredí Antarktídy. Za výnimočné stvárnenie športového výkonu získal cenu španielsky film Nechaj ma žiť režiséra Sébastiena Montaz-Rosseta. Zachytáva úspechy fenomenálneho horského bežca Kiliana Jorneta a jeho cestu za nemožným.  Cenu za najlepší film o lezení porotcovia udelili režisérovi Thomasovi Dirnhoferovi a jeho snímke Cerro Torre – nulová šanca. Uchvátil ich uceleným zobrazením jednej z významných kapitol horolezectva. Do Veľkej Británie putuje Čestné uznanie režisérovi Alanovi Hughesovi a jeho filmu Horolezec pastierom. Porotu nadchol úprimným a čistým zobrazením ľudí a prírody. Ďalšie Čestné uznanie patrí holandskému filmu Rovnováha režiséra Marka Rama, získal ho za stvárnenie horolezeckého príbehu s originálnym zakončením. Tretie Čestné uznanie putuje do USA autorom filmu Reel Rock: Majster (Nick Rosen, Peter Mortimer, Josh Lowell) za stvárnenie vzťahu medzi dvomi lezcami z rôznych kultúr i generácií.

V  ankete o najlepší film získal Cenu diváka režisér Pavol Barabáš za film Žiť pre vášeň.

Riaditeľka: Ešte klopem na drevo…

XXII. MFHF sa dnes blíži k finále. Pred slávnostným vyvrcholením sme ešte stihli osloviť riaditeľku MFHF Máriu Hámorovú.

Je nedeľa ráno, ako zatiaľ „frčí“ festival, si spokojná?

Pre mňa sa festival skončí, až keď doznie posledná sekunda festivalovej zvučky vo všetkých štyroch premietacích sálach. Až vtedy pre mňa nastane chvíľa, keď si poviem to povestné „the end“. Dnes nás ešte dopoludnia čakajú dva súťažné bloky, slávnostné vyhlásenie výsledkov a záverečná projekcia z ocenených filmov vo všetkých štyroch kinách, teda v popradskom Dome kultúry, v sále MsÚ, v Spišskej novej Vsi a v Kežmarku.

Doteraz šlo všetko hladko?

Kadiaľ chodím, klopem na drevo, aby to takto vydržalo…  Vždy sa vyskytne nejaký problém, ale nie sú to také zásadné veci, ktoré by si diváci mohli všimnúť. Nedotklo sa to premietania, ani programu. Festival je taký zvláštny mechanizmus, až do stredy, do oficiálneho otvorenia sa naháňame, staviame, budujeme, pripravujeme a potom, po otvorení už len čakáme, kedy kde bude treba niečo akútne riešiť. Čakáme, či niekde nevypadne technika, či hostia docestujú načas, či nebude problém s presolenou polievkou  pre hostí, či niekomu v sále nepríde zle, kadečo sa môže stať. Takže tých päť dní je v podstate neustálym čakaním, sme v strehu a v zajatí tichého stresu.

Čo bolo zatiaľ pre teba vrcholom festivalu?

Určite beseda s talianskymi horolezcami, manželským párom Nives Meroi a Romanom Benetom. Majú môj obdiv, napriek tomu, čo v horách dokázali, zostali skromnými, nemajú hviezdne maniere. Takíto ľudia sú v tomto svete dnes vzácni. A napriek tomu, že po festivaloch odmietajú chodiť, k nám prišli a dobre sa tu cítili, ešte nám aj nekonečne ďakovali, že tu mohli byť… Takže – stretnutie s nimi bol pre mňa tohtoročný festivalový vrchol.

Ako si spokojná s expanziou festivalu na Spiš?

V Spišskej Novej Vsi sme tento rok premietali prvý raz. Je tam silná komunita lezcov, horalov, turistov, milovníkov prírody, takže bolo pre koho premietať. Vedúca kina Mier sa s neskutočným oduševnením pustila hneď aj do premietania pre školy, pritom netušila, aký bude záujem. Obdivujem ju, lebo bolo pohodlnejšie dať si na víkend do programu nejaký kasový trhák komerčnej produkcie, ten by jej istotne zaistil návštevnosť. Takže – je mi to sympatické a záujem Spišiakov ma potešil. Vždy sem na festival chodievala početná skupina zo Spišskej novej Vsi, ale určite bolo veľa ďalších, ktorí by prišli, ale po polnoci cestovať do Spišskej novej Vsi nie je jednoduché. Zhodnotiť návštevnosť na Spiši budem môcť až po všetkých uzávierkach. Nemyslím si, že rozšírenie festival smerom na východ bol zlý ťah. Tak, ako si MFHF našiel svoje miesto v Kežmarku, nájde si ho aj Spišskej Novej Vsi.

Pozveš divákov aj na XXIII. ročník a vyhlásiš jeho termín?

Aj v ťažkých časoch som pozývala divákov na ďalší ročník. Nikdy by sme nenechali padnúť tento festival. Aj keby sme z neho odišli, nenecháme ho len tak, určite sa budeme snažiť odovzdať štafetu niekomu, kto má k festivalu vzťah a záleží mu na ňom. Boli roky, kedy sme cítili obrovský tlak z rôznych strán, aby sme značku festivalu predali. Neurobili sme to, nepodľahli sme tomu a ani teraz by som nedokázala odísť ľahostajne, s pocitom, že mi je jedno, kto to bude ďalej robiť.

Zabojuješ teda aj o ďalší ročník?

Celý rok zháňame peniaze na to, aby festival mohol byť. Vieme, aká je ekonomická situácia v krajine, že sa šetrí predovšetkým vo výdavkoch na kultúru. Je mi teraz ťažko povedať, či pozháňame peniaze… Jediné, čo môžem sľúbiť je, že do poslednej chvíle budeme hľadať možnosti finančného zabezpečenia, aby festival mohol byť v nezmenenej programovej štruktúre. Ale ako sa to vyvinie, to je vo hviezdach..

Správičky vol. 4

Pre rodinu bol bláznom

„Mysleli si, že som blázon,“ povedal pakistanský horolezec a včerajší hosť MFHF Karim Hayat. To bola jeho odpoveď na divácku otázku, ako reagovala rodina a blízke okolie na jeho túžbu byť horolezcom. „Tvrdili mi, že mám ísť radšej do armády. Vyrastal som v horách, v údolí Hunza, dom sme mali vo výške 2 600 m a nádherné kopce všade okolo. Zamiloval som sa do nich,“ vyznal sa Karim.

Tri roky skúšal  žiť podľa predstáv rodiny, slúžil ako vojak v námornej flotile, ale hory ho zlákali späť. Dnes je už nielen majiteľom agentúry, zabezpečujúcej servis pre turistov, ale účastník vážnych expedícií. „Keď som sa prvý raz spýtal poľského himalájistu Krzsystofa Wielickeho, či môžem ísť s nimi na Broad Peak, hneď chcel vedieť, či som už bol na nejakej 8-tisícovke. Nebol, ale skúšal som to, povedal som mu. Krzsystofa obdivujem a veľa som sa od neho naučil,“ vystrúhal poklonu svojmu poľskému priateľovi a lezeckému vzoru.

 

Porotcovia sa nepobili

Trojčlenná medzinárodná porota už má svoj diel roboty za sebou. Pozreli si všetkých 45 súťažných filmov a o každom viedli debaty.

„Mali sme tri veľmi dlhé a veľmi ťažké dni, ale máme pocit, že sme urobili kus dobrej roboty,“ uviedla porotkyňa z Poľska Tamara Stys-Zaluska. Systém diskusií po každom vzhliadnutom filme ocenil aj slovenský porotca Rasťo Hatiar. „Urýchlilo nám to robotu vo finále, priebežne sme si robili selekciu a v závere ešte jednu. Na ocenených filmoch sme sa zhodli bez väčších problémov.“ Jeho slová potvrdil aj porotca z Holandska Bob A. Schelfhout Aubertijn.  „Každý sme z iného fachu, každý máme iné skúsenosti a pozeráme sa na film z iného uhla pohľadu. To je dobre, lebo sa navzájom dopĺňame a obohacujeme,“ spresnil. „Musím sa porotcom poďakovať, lebo naozaj poctivo pracovali, a verím, že s ich verdiktom budú spokojní aj diváci. Vybrali to najlepšie z najlepšieho,“ pochválila porotcov aj riaditeľka MFHF.  Porotcovská trojica teda vzájomné spory o najlepšie filmy neviedla. Film, ktorý získal Grand prix, im vraj doslova zobral reč. Ktorý to bol – dozviete sa pri slávnostnom vyhlásení výsledkov o 17.00 h.

 

Víťazi Boreal cupu

Nijaké pérovky, ani hrubé bundy. Po dlhej dobe prialo pretekom v športovom lezení aj počasie. Bozulder cup sa vraj vydaril. Do sobotňajšej súťaže sa prihlásilo 20 mužov a 5 žien. Do finále sa prepracovali všetky baby, z chlapov iba ôsmi pretekári. „Videli sme nádherné preteky, v dobrej atmosfére, so skvelými výkonmi a bez úrazov,“ neskrýval nadšenie z vydarenej súťaže komentátor Zdenko Suchý pri vyhlasovaní výsledkov. Na piedestál sa postavili tí najlepší. Tretí skončil Juraj Ravas, druhá priečka patrila Stanovi Klimovi a prvá Kežmarčanovi Štefanovi Bednárovi. Ako najlepší junior bodoval Tomáš Plevko. Medzi ženami sa na treťom mieste ocitla Katka Čižmárová, na druhom Lenka Mičicová a prvá priečka patrí Zuzke Štefancovej.

Správičky vol. 3

Nives a Romano

Výnimoční ľudia, výnimoční manželia a výnimoční lezci. Nives Meroi a Romano Benet . Majú 12 spoločne dosiahnutých 8-tisícových vrcholov, ale ten najcennejší neleží v horách. Ten vrchol sa volá – boj o Romanov život. Spoločne zvládli Romanovu leukémiu a jeho postupný návrat do hôr. A tvrdia – lezenie nie je len o poznávaní sveta, o vrcholoch, ale aj o poznávaní seba. „Kráčajte pomaly, v tichu a premýšľajte o tom, kto ste, čo chcete a čo je okolo vás. No myslite aj na to, že nie je cieľom dosiahnuť vrchol, ale vrátiť sa v zdraví domov,“  odkázali talianski manželia popradskému publiku. Jeho sympatie si získali okamžite.

Karim z Pakistanu

Hosťom sobotného večera bude výškový horolezec a horský vodca Karim Hayat. Pochádza z Pakistanu, z tejto krajiny popradský festival ešte nikdy hosťa neprivítal. Karim je viac- menej unikátom, Pakistanci síce do vysokých kopcov chodia, ale výškovému lezeniu sa venujú málo. Skôr pracujú ako nosiči, sprievodcovia, vypomáhajú expedíciám. Karim má na svojom konte aj vrchol pakistanskej osemtisícovky Broad Peak. „Rád by som sa dostal aj na K2, veď je to pakistanská hora,“ tvrdí festivalový hosť. Karim sa vlani pokúšal o výstup na Nanga Parbat, expedícia sa predčasne skončila pre teroristický útok v základnom tábore (vtedy tam zahynuli aj dvaja Slováci, Peter Šperka a Anton Dobeš). Možno aj o tejto téme bude Karim rozprávať v debate v sobotu večer o 18-tej hodine.

Pravá ruka poroty

Už roky pracuje vo festivalovom tíme. V zákulisí, takmer neviditeľná, s porotou. Sama si hovorí „festivalová fosília“, ale je takmer rovnakým inventárom MFHF ako ostatní zo štábu. Mária Rečková má na MFHF (od prvých ročníkov s krátkymi pauzami až doteraz) na starosti porotcov. „Som také dievča pre všetko, dohliadam, aby mali porotcovia pripravené všetky filmy, dialógové listiny, ak treba, tlmočím im. Starám sa, aby robota šla bez komplikácií a som možno aj taký styčný dôstojník – medzi nimi navzájom aj medzi organizátormi,“ vysvetľuje svoju pozíciu Marika.  Za tie roky si vypočula dlhé hodiny diskusií a odborných rozborov filmov. Niekedy sa s názorom porotcov v duchu zhodne, niekedy je úplne vedľa. „Ja ale do ich hodnotenia nijako nevstupujem. Len počúvam, tie debaty sú zaujímavé  a občas si uvedomím, že ako bežný divák  si mnohé veci vôbec nevšímam,“ pochvaľuje si prácu s porotou. Hektickejšie býva finále, keď sa majú porotcovia zhodnúť na favoritoch. „Zatiaľ sa porotcovia vždy dokázali dohodnúť na tých najlepších filmoch, nijaké škriepky a zvady si nepamätám. Kuriózny bol iba jeden ročník, keď porota neudelila nijakú Grand prix a porotcovia sa za to cítili veľmi previnilo,“ dodáva pravá ruka poroty. Jediné, čo ju na festivale občas vyvedie z miery – keď musí ísť na pódium a vyjsť zo svojej anonymity.